Mikulášan chcel dať srdce žene: Nakoniec mu ho vzalo argentínske tango!

Ak stretnete v uliciach Liptovského Mikuláša mladého muža, ktorý si vykračuje tanečným krokom, nečudujte sa. Je to Mikulášan Ondrej, ktorý naplno žije argentínskym tangom.

Ondrej Buranský videl tango prvýkrát v roku 2002 v uliciach Zaragozi v Španielsku. „Pozeral som sa na tanečníkov s otvorenými ústami, aj keď som vtedy ešte netušil, že to je argentínske tango. Priamo k tancu som sa dostal v roku 2010 v Bratislave po tom, ako moja známa začala tancovať v jednej z bratislavských škôl. Keďže sa mi páčila a bolo pre mňa veľmi lákavou predstavou zatancovať si s ňou, začal som navštevovať kurzy v inej tanečnej škole, aby som do jej klubu neprišiel ako drevo,“ priblížil mladý Mikulášan.

Po ôsmich lekciách bol pripravený, dúfajúc, že tam svoju kamarátku stretne. Cesty sa im však nespojili. „Zoznámil som sa však s množstvom iných úžasných ľudí. Našiel som si ďalšiu tanečnú partnerku. Keď do tanečnej školy zavítal Miguel Sumaria, majster argentínskeho tanga, ktorý učí aj na univerzite tanga v Buenos Aires, začal som tancovať každý deň, kedy sa len dalo. Neskôr som vycestoval do Buenos Aires na hodiny Rodolfa a Glorie Dinzel. Sú to obrovské kapacity v oblasti tanga a sú zároveň autormi systému vzdelávania, ktorým sa učia už státisíce párov po celom svete,“ vysvetľuje Ondrej.

Tango ako riešenie na všetko

Národný tanec Argentínčanov je pre Ondreja už akýmsi životným štýlom, ktorý neberie len ako formu umenia či voľno časovej aktivity. „Nie je to len forma fyzického prejavu, ale aj filozofia. Dáva mi útočisko a odpovede. Dáva mi radosť a pomáha vyrovnať sa so smútkom. A najmä slobodu. Je veľa ľudí, ktorí v živote nepocítili skutočnú slobodu. Tango mi dáva možnosť ju pocítiť tri minúty, kedykoľvek keď si ho zatancujem,“ prezrádza o sebe tanečník.

Čoraz obľúbenejšou sa stáva takzvaná tango turistika. „Okrem Slovenska som zatiaľ tancoval v Rakúsku, Čechách a v Argentíne. Veľa mojich priateľov precestovalo s tangom oveľa viac. Akoby hľadali miesta, kde im tango môže dať niečo iné, nové. Pre ženy je to po čase dokonca pasia. Pre mňa ako chlapa je to iné. Mám veľmi silné zážitky nielen z tanca s kvalitnými tanečnicami, ale práve z tanca so ženami, ktoré o tangu veľa nevedeli, ale vedeli sa otvoriť. Tango s nimi vzniklo také, aké sa človek nenaučí na žiadnom kurze a len na málo ktorom workshope na svete,“ vysvetľuje.

Niekoľkokrát tento tanec prezentoval na rôznych predstaveniach alebo v televíznych reláciách. „Najväčšiu radosť mi aj tak robí, keď môžem otvoriť dvere do sveta tanga bežným ľudom. Vidieť úsmevy na ich tvárach po tom ako cez tieto dvere prejdú, je na nezaplatenie. Spomínam si, ako som v Bratislave učil na kurzoch Argentínca. Každá jedna skladba v ňom vyvolávala pocity z jeho domoviny, no hýbať sa do nich začal až na Slovensku,“ hovorí s úsmevom Ondrej.

Chuť učiť sa učením

Ako laik sa neskôr rozhodol tango vyučovať. „Na praktických hodinách tanca som často dostával otázky od iných tanečníkov ako robím to, alebo tamto. Vtedy som sa začal zamýšľať nielen nad tým, ako tango tancovať, ale ako ho aj vysvetliť. Učením sa človek najviac učí a toto posunulo aj mňa o ďalšie kroky ďalej. Otvorilo mi to nové, dovtedy nepoznané komnaty tanga.“

Po tom ako sa presťahoval späť rodného do Liptovského Mikuláša sa mu na prvý dojem tango vzdialilo. „Tancoval som len raz – dvakrát do mesiaca pri návštevách Bratislavy. Po niečo vyše pol roku sa mi podarilo otvoriť štúdio v Liptovskom Mikuláši, ktoré je v prvom rade útočiskom pre mňa samého a moju potrebu. Keď v ňom môžem niečo z tohto umenia aj odovzdať, je to pre mňa len plus,“ vysvetľuje tanečník.

V týchto dňoch sa pripravuje na otvorenie spoločných kurzov v Liptovskom Mikuláši. Začiatkom októbra ho však čaká ešte väčšia udalosť – workshop Grand Castle Tango v Liptovskom Hrádku, kde privíta i uznávaného tanečníka Miguela Sumaria z Buenos Aires. „Je to Grand opening pravidelných vikendových workshopov, ktoré budú každý mesiac. Okrem techniky a základných princípov, ktoré sa preberajú na kurzoch, chceme na workshopoch pracovať s tvorivou, slobodnou a nekonečnou dušou argentínskeho tanga – tanca v objatí,“ dodal na záver.

Foto: súkromný archív