Kultúra

Meno, ktoré pozná každý Žilinčan: 100 rokov od narodenia Vincenta Hložníka

Vincent Hložník vytvoril počas svojho života viac než 35-tisíc umeleckých diel. Ako slobodný umelec pôsobil v Žiline a v rodnom Svederníku.

Ilustračný obrázok k článku Meno, ktoré pozná každý Žilinčan: 100 rokov od narodenia Vincenta Hložníka
Zdroj: TASR

Výtvarník Vincent Hložník vytvoril počas svojho života viac než 35-tisíc umeleckých diel. Výsledné číslo by mohlo byť aj vyššie, ale keď ho kunsthistorici žiadali o spoluprácu na súpise jeho diela, odmietol s tým, že je to pre neho strata času a radšej bude tvoriť nové veci, uviedol viedol novinár Jakub Prokeš, spoluautor knihy Listovanie v duši Vincenta Hložníka, ktorá vyšla pred dvoma rokmi.

„Musím súhlasiť s ľuďmi, ktorí tvrdia, že na Vincenta Hložníka by sme mali byť hrdí, no jeho dielo na Slovensku nie je stále docenené,“ povedal Jakub Prokeš.

V utorok, 22. októbra uplynie 100 rokov od narodenia jedinečného slovenského výtvarníka, maliara, ilustrátora, grafika i pedagóga, ktorého diela sa radia k vrcholom európskeho maliarstva konca 20. storočia.

Fakty o majstrovi

Vincent Hložník sa narodil 22. októbra 1919 vo Svederníku neďaleko Žiliny. Z piatich detí bol najstarším, jeho bratom bol aj maliar Ferdinand Hložník (1921–2006). Už ako chlapec rád kreslil. V roku 1933 začal študovať na žilinskom reálnom gymnáziu, kde ho učil kreslenie prof. Zdeněk Balaš. Ten v ňom objavil talent a nasmeroval ho na dráhu výtvarného umelca.

V rokoch 1937–1942 Vincent Hložník študoval na oddelení monumentálnej maľby Umelecko-priemyselnej školy v Prahe u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka. Už počas štúdií spolupracoval s Maticou Slovenskou, kde sa neskôr zamestnal. Oženil sa so svojou spolužiačkou Vierou Horáčkovou a usadili sa v Martine.

Neskôr ako slobodný umelec pôsobil v Žiline a v rodnom Svederníku. V roku 1952 sa natrvalo usadil v Bratislave na podnet sochára Rudolfa Pribiša. Vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v rokoch 1952–1972, kde bol vedúcim oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. Súčasne bol spoluzakladateľom oddelenia monumentálneho maliarstva. Od roku 1958 pôsobil na škole ako riadny profesor, v rokoch 1960–1964 zastával post rektora.

V roku 1972 ho donútili z VŠVU odísť, nesúhlasil totiž so sovietskou inváziou v auguste 1968. Navyše bolo verejne známe, že bol silno veriacim katolíkom. V roku 1968 sa zúčastnil na púti do Ríma a dostalo sa mu tam aj pocty súkromnej audiencie u vtedajšieho pápeža Pavla VI., kde bol spolu s maliarom Ľudovítom Fullom a sochárom Alexandrom Trizuljakom.

Ostal tak opäť v pozícii slobodného umelca. V 70. a 80. rokoch 20. storočia kreslil aj návrhy na vitráže. Najznámejšie sú okná rímskokatolíckeho kostola v Zborove, okná rímskokatolíckeho kostola v Starom Smokovci, okná budovy Najvyššieho súdu SR v Bratislave, či okná Československého veľvyslanectva v Bonne a okná budovy Krajského súdu v Košiciach.

„Profesor Hložník pripravil a do veľkej miery aj ovplyvnil významných výtvarníkov – napríklad Vieru Bombovú, Albína Brunovského, Miroslava Cipára, Vladimíra Gažoviča, Dušana Kállaya, Jána Lebiša. Patril k rozhodujúcim postavám pri založení svetoznámeho Bienále ilustrácií v Bratislave (BIB),“ doplnil J. Prokeš.

Vincent Hložník zomrel 10. decembra 1997 v Bratislave. Pri príležitosti 20. výročia jeho smrti zostavili Jakub Prokeš a zberateľ Anton Majoroš spomínanú publikáciu o živote a diele umelca.

„Najväčšiu zbierku jeho výtvarných prác spravuje Považská galéria v Žiline, ktorej po Hložníkovej smrti darovala jeho manželka takmer tisícku olejov, gvašov, akvarelov, pastelov, grafík, kresieb i sôch. Kolekciu asi sto obrazov daroval samotný Vincent Hložník Slovenskej republike pri jej vzniku v roku 1993. Práve táto kolekcia bude vystavená v priestoroch Slovenského rozhlasu v Bratislave od utorka 22. októbra,“ uzavrel Prokeš.

Foto ilustračné.

Nenechajte si viac ujsť novinky zo Žiliny a okolia a sledujte nás aj na FB.

Zdroj: TASR

Rýchle správy

Najčítanejšie