Martinov list dojal žilinských policajtov: Reakcia, aká sa len tak nevidí, FOTO
Príbeh mladého muža, ktorý mal jeden sen. Jeho želanie mu ochotne a s ľudskosťou splnili žilinskí policajti.
Policajti SR dostali list, z ktorého zostali milo prekvapení. Napísal ho životom skúšaný mladý muž, ktorý ich požiadal o láskavosť. Nasledujúce slová nepotrebujú žiadny komentár.
„Prajem dobrý deň, volám sa Martin. Bývam ešte s ocinom. Súrodencov nemám, čo mi je dosť ľúto. Ja mám detskú mozgovú obrnu. Som už po deviatich operáciach, ktoré boli nápomocné, ale nie dostatočné. Navštevoval som Školu pre telesne postihnutých v Bratislave. Mám vzdelanie, som z časti pripravený do života a dá sa povedať, že mám pekný život. Milujem ho a som vďačný za tento dar“, zverejňuje z listu polícia.
To, že nemám zdravé nohy ešte nič neznamená, nepovažujem to za hendikep, pretože prázdnota duše oveľa viac zabíja, utláča a nedovolí nám naplno byť šťastný a to nie je môj prípad.
Martin v liste spomína, že nemá veľa túžob a snov, azda len jeden, ktorý sa mu už nikdy neslní. Aby s nami bola moja mamička, ktorá pred štrnástimi rokmi náhle na rakovinu zomrela ako 42-ročná. ,,Bola dobrá milá obetavá a veľmi mi chýba, ale teraz je pri mne ako anjelik a cítim jej pomoc," úprimne sa vyznáva Martin.
Môj sen je stretnúť sa s chlapmi so železničnej polície a podať im ruku. Majú môj obdiv, rešpekt a úctu za svoju prácu. Prosím, bolo by to možné?
Po prečítaní tohto listu policajti ani chvíľu neváhali a stretnutie dohodli, ab splnili jednoduché a pritom tak veľké želanie človeku, pre ktorého je to veľký zážitok.
„Denne sa stretávame s vážnymi udalosťami, kde v mnohých prípadoch policajti riešia v priamom výkone služby ťažké úlohy a využiť možnosť splnenia jedného veľkého sna, bolo pre nás potešením,“ uvádza kolektív oddelenia sprevádzania vlakov Žilina odboru železničnej polície Prezídia Policajného zboru.
Kompletné znenie listu si môžete prečítať na facebooku Polície Slovenskej republiky.
