Hlavička spod Dubňa: Žilinčana budú hodnotiť nositelia Nobelovky, klobúk dole kam sa prebojoval

Žilinčan Daniel Zvara si s trojicou ďalších Slovákov vybojoval postup na najprestížnejšiu vedeckú súťaž pre mládež na svete. V máji ho tak v americkom Pittsburghu budú hodnotiť aj držitelia Nobelovej ceny.

Igor Petrík
Ilustračný obrázok k článku Hlavička spod Dubňa: Žilinčana budú hodnotiť nositelia Nobelovky, klobúk dole kam sa prebojoval
Zdroj: Dnes24.sk

Spolu s trojicou rovesníkov zo Slovenska sa zúčastníte najprestížnejšej vedeckej súťaže pre mládež na svete – Intel ISEF v USA. Aký je to pocit?

„Skvelý (smiech). Intel ISEF je pre stredoškolákov, ktorí sa venujú vedeckým projektom niečo podobné, ako olympiáda pre športovcov. Projekty hodnotia najväčšie kapacity v odbore. Už len možnosť zúčastniť sa je úžasná vec, budeme môcť prezentovať naše práce medzi úplnou špičkou našich rovesníkov, získavať nové kontakty, inšpiráciu. A je to aj odmena za všetku vynaloženú prácu – prináša to ten "stálo to za to“ pocit."

Priblížte trochu cestu, ktorá vás priviedla až k postupu do súťaže Intel ISEF.

„Niekedy na ZŠ som sa začal venovať robotike a takému jednoduchému programovaniu a nepáčilo sa mi, že moje roboty sú limitované jednoduchými senzormi ktoré používajú. Preto som sa začal zaujímať o počítačové videnie, hlavne vo vzťahu k robotike a SLAM (simultaneous location and mapping) aplikáciám. O tieto veci som sa zaujímal celkom dlho, no nápad na projekt prišiel až minulé leto. Na jeseň som ho prezentoval na Festivale Vedy a Techniky v Bratislave a práve odtiaľ som postúpil na Intel ISEF.“

Akou vedeckou disciplínou sa zaoberáte? Máte nejaký projekt na ktorom aktuálne pracujete?

„Informatikou. Presnejší (a viac cool) je anglický názov computer science. Konkrétne počítačovým videním a jeho využitím na mapovanie a orientáciu v priestore (SLAM).“

Viem, že porotcami na Intel ISEF sú nezriedka nositelia Nobelových cien a iné vedecké špičky. Nemáte z toho trému?

„Tréma je vždy, ale zvyčajne zmizne hneď ako začnete prezentovať. Aj nobelisti a porotcovia sú len ľudia a snažia sa byť príjemní (oni vedia, že vy z nich máte trému). Toto je veľké plus projektových súťaží – získavate prezentačné zručnosti a trochu sebavedomia. Potom podobné veci veľmi neriešite a sústredíte sa len na samotnú prezentáciu.“

Ako prebieha celá súťaž. Účastníci majú vopred stanovené témy, alebo sa ich dozvedia až na mieste?

„Tému si stanovujete sami svojím projektom. Na súťaži sú už len rozdelené do kategórií, v ktorých sa súťaží o ceny (za fyziku/biológi­u/chémiu/atď.). Celá súťaž vyzerá ako vedecká konferencia. Každý projekt má svoj stánok, kde sa prezentuje formou posteru.“

Čím vás zlákala veda?

„Vždy ma bavilo vŕtať sa vo veciach a riešiť ako fungujú, prípadne ako by mohli fungovať lepšie. Veda dáva možnosť robiť práve toto – vymýšľať nové (občas aj užitočné) veci a zažívať tie veľmi príjemné "aha!“ momenty, keď sa vám vyjasní a niečo nové vám napadne."

Máte svoj vedecký vzor, niekoho, kto vás motivuje v ďalšom raste?

„Nemám nejakého konkrétneho človeka vo vede. Mňa motivuje hlavne to, že to čo robím, ma fakt baví. A veľmi pomáha mať okolo seba ľudí, ktorí robia podobné veci a nejak človeka inšpirujú alebo povzbudzujú.“

Keď dáme skromnosť bokom, s akými očakávaniami pôjdete do Ameriky?

"Teším sa hlavne na atmosféru tej súťaže, zaujímavých ľudí, možnosť prebrať môj projekt s odborníkmi a podobne. K oceneniam radšej žiadne očakávania nemám, konkurencia je obrovská a všetky projekty sú naozaj veľmi dobré. Úžasné je už len to, že sa môžem zúčastniť. Čokoľvek ďalšie bude plus (smiech).

Blížia sa maturity, aké sú vaše ďalšie plány po strednej škole?

„Na vysokú školu pravdepodobne odchádzam do Anglicka, konkrétne na Imperial College of London, kde mi už ponúkli miesto.“

Máte vytýčenú métu – toto by som chcel dosiahnuť?

„Tá méta je vždy nejaký blízky cieľ, ku ktorému sa cielene snažím dostať a potom sa posunie ďalej. Dávať si nejaké vznešené "méty,“ sny a podobne, mi veľmi nedáva zmysel, skôr je podstatné, že môžem robiť to, čo ma baví a tak všeobecne sa mám dobre. A to by som chcel „dosiahnuť“ aj v budúcnosti."

Venovať sa vede zrejme zaberá veľa času. No dokážete sa aj odreagovať, ísť sa niekam zabaviť, zrelaxovať?

„Samozrejme, bez toho to nejde. Rád fotím, leziem po horách, cestujem, čítam, chodím von s kamarátmi. Je toho dosť, nevenujem sa len informatike, inak by som sa asi zbláznil.“

Zažitá predstava vedca je nudný chlapík v laboratóriu. Platí to aj o vás?

„V mojom prípade skôr chlapík pri tabuli, okne, počítači (smiech).“

Foto: Daniel Zvara

Zdroj: Dnes24.sk