Fakty o dedine v okrese Žilina, ktoré pozná málokto: Viete, kto sú handrbuľci?
Staré kroniky rady odkrývajú svoje tajomstvá. Tentokrát sme si posvietili na obdobie stredoveku, ktoré spomína dôsledky málo známeho tatárskeho vpádu v blízkosti Žiliny.
Z kroniky obce Rajecká Lesná sa dozvedáme, že v roku 1241 bol rozvoj Žiliny prerušený vpádom Tatárov na jej územie. Ako uvádza záznam: „Tatári spustošili Žilinu a okolité dediny ohňom a mečom.“ Privalili sa vraj Kysuckou dolinou z Moravy a zachránil sa len ten, kto ušiel do hôr.
Po ich náhlom odchode sa zničené dedinky len veľmi ťažko spamätávali
z hrôz. Vpád Tatárov neznamenal len úbytok obyvateľstva a zničenie
obcí.
Kronika píše o ďalekosiahlych hospodársko-spoločenských dôsledkoch,
ktoré nasledovali potom, presnejšie po roku 1242, kedy vtedajší uhorský
panovník Belo IV. pozval na územie Slovenska nemeckých kolonistov. V tomto
období začalo nemecké etnikum osídľovať nielen Žilinu, ale aj okolité
obce.
Nemecká kolonizácia zasiahla nielen historickú Žilinu, ale aj jej blízke
okolie. Stopy tohto osídlenia môžeme badať dodnes.
Archívne záznamy, na ktoré sa kronika odvoláva, uvádzajú, že v roku 1543 bolo v obci Rajecká Lesná zo 17 rodín až 9 nemeckých: Weiss, Jokel, Konswal, Mezendl, Mandl, Czymermann, Artel, Ssuster, Hos, Kraycz.
Títo muži, hlavy rodín, už ale používali slovenské krstné mená, napríklad vtedy veľmi rozšírené Andrej i Ondrej, Ján, Imrich, Juraj či Ladislav. Nemecké etnikum sa teda postupom času asimilovalo, napriek tomu, že niektoré nemecké priezviská sa v obci zachovali dodnes.
Okrem Rajeckej Lesnej sa Nemci zo Sliezska usídlili v blízkom Nemeckom Pravne (Nitrianske Pravno), v obci Gajdeľ (Kľačno), Tužine a Vrícku. Tam zotrvali ako nemecká komunita až do roku 1945 a ľudia ich prezývali „švábi“ alebo „handrbuľci“.
Foto: ilustračné
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia
Môže vás zaujímať:
Vyčaria vám úsmev: Stačí trochu tvorivosti a… vtipné EČV okresu Žilina sú na svete!