Aktivistka Lucia Streďanská: Výstavbou Auparku a OC Mirage si mesto vykopalo hrob

Na začiatok rozhovoru, viete nám jednoducho vysvetliť, čo je to vizuálny smog?

„Oficiálne definícia vizuálneho smogu stále neexistuje, no výstižne ju sformuloval portál Vizualnysmog.com. Jedná sa o zamorenie (znečistenie?) verejného priestoru agresívnou, nevkusnou a veľkostne neprimeranou reklamou, umiestňovanou často i nelegálne, bez akéhokoľvek povolenia. Expresívnejšie sa dá tento termín definovať aj ako umelé, krikľavé a agresívne reklamné prevedenie zastierajúce skutočnú tvár mesta, ničiace jeho jedinečnosť a genius loci.“

Aká je situácia v Žiline?

„Mesto pohlcuje okolo 6000 bilbordov. A to hovorím len o bilbordoch. Vizuálny smog v meste však vytvárajú aj iné reklamné, propagačné a informačné zariadenia. Napríklad tzv. „ačka,“ ktoré svojím umiestnením bránia chodcom v pohybe, krikľavé fólie nalepené na výkladových sklách, neprimerane veľké vývesné štíty, či lacné plastové tabule na fasádach budov v pamiatkovej zóne, ktoré zakrývajú často takmer celú fasádu. Uvedomujeme si aj pohľad majiteľov prevádzok v meste, ktorí sa snažia prežiť. Mesto si výstavbou Auparku a OC Mirage vykopalo vlastný hrob. Ulice sa vyľudňujú, a tak majitelia malých prevádzok na seba upozorňujú veľkou reklamou- a to často nie jednou, ale aj šiestimi. Ak na ulici začal jeden, druhý tiež chce byť videný a tak to pokračuje. Podstatné pre zákazníka je ale stále to, čo obchodík ponúka, či má nejakú pridanú hodnotu, ktorú však krikľavo nevkusnou reklamou kupujúci nedostane. Mesto dlhodobo koncepciu umiestňovania reklamných, informačných a propagačných zariadení v meste zanedbávalo. Až posledné vedenie mesta oficiálne vyhlásilo "boj“ proti nelegálnym reklamám. Na jednej strane je zložitá legislatíva, ktorou mesto situáciu často argumentuje, nedostatok kapacít pamiatkového úradu, ktorý tento problém nepovažuje za prioritný. Na strane druhej je porušenie sľubu primátora Igora Chomu, že na sklách nových trolejbusov nebudú povolené žiadne reklamy. Pred voľbami sme mohli vidieť na sklách práve reklamy kandidáta I.CH., a to výhradne na nových trolejbusoch. Dôležitá je úprimná a skutočná snaha a záujem."

Prečo ste sa rozhodli proti vizuálnemu smogu „bojovať?“

„Celá téma úzko súvisí s mojou profesiou architekta. Som vnímavý človek, ktorý sa rád obklopuje vecami krásnymi. Veľa a rada cestujem, môžem tak porovnávať kultúrnosť a kolorit jednotlivých miest a štátov. Návrat na Slovensko je často bolestivý. Taktiež mám posunutú hranicu vnímania vizuálneho smogu. V uliciach nášho mesta som preto často cítila vnútorný nepokoj. Spočiatku som konala na vlastné triko, neskôr som sa stretla s priateľmi a spoločne sme si stanovili ciele, ktoré by sme chceli dosiahnuť. Pustili sme sa do toho aj oficiálnejšou cestou.“

Akými prostriedkami, ako chcete proti vizuálnemu smogu v Žiline bojovať?

„Snahou iniciatívy Verejný smog je najmä rozpútať debatu na tému reklama v meste – poukázať na jej množstvo, umiestnenie ale aj prevedenie. To ja naša najvyššia snaha – vzdelávať občanov o tom, aké by mohlo naše mesto byť. Máme za sebou jednu takúto diskusiu, ktorá sa konala v rámci Týždňa mobility. Mala veľký ohlas, to nám dáva signál, že táto cesta nie je márna. Radi by sme spolupracovali s mestom, kde by sme sa pokúsili vytvoriť funkčnú koncepciu umiestňovania a formy reklamy v meste. Tu je nevyhnutná spolupráca s architektmi, urbanistami, záhradnými architektmi, či dizajnérmi a grafikmi. I naďalej mapujeme dianie v meste, komunikujeme s príslušnými orgánmi. Cestu vidíme aj v priamom oslovení majteľov konkrétnych prevádzok, s ktorými máme ústny dohovor. V pláne máme projekt, kde oslovíme pár vybraných prevádzok, či by neboli ochotní s nevhodným označením na fasáde niečo robiť. Následne budú ocenení, my ideme cestou pozitívnej motivácie, nie len kritiky.“

V čom vidíte riešenie tejto problematiky?

„Riešenie vidíme v zmene spoločnosti. Až toto uvedomenie môže postupne vytvárať tlak na politikov. Len tí môžu zmeniť zákony. Transformácia môže trvať aj desať rokov, možno jednu celú generáciu. Ten tlak začnú ľudia totiž vytvárať až vtedy, keď pochopia, ako je potrebné mať zdravé mestské prostredie Preto treba začať verejnú diskusiu o tom, ako by mal náš verejný priestor vyzerať. Myslíme si, že to ako ovplyvňuje kvalitu života, sa nehovorí potrebne dôrazne. Celý problém má sociálnu dimenziu. Ľudia majú potrebu zdieľať priestor, v ktorom sú schopní sa identifikovať, v ktorom sa cítia byť súčasťou.“

Je zo strany ľudí záujem o riešenie vizuálneho smogu?

„Dobrá správa je, že nedobrá situácia ohľadom reklám na Slovensku zmobilizovala aktivistov v Bratislave (Zelená hliadka, Batman a jeho pomocník Robin), Nitre, Trnave aj iných mestách. Niečo sa začalo meniť. Tieto zmeny v spoločnosti skôr či neskôr donútia samosprávy čeliť tomuto problému. Vezmime si napríklad nového primátora Bratislavy Iva Nesrovnala. Ten, ako jeden z kľúčových bodov kampane, mal práve riešenie vizuálneho smogu v meste. Pochopil nálady v meste a na sociálnych sieťach a dopyt po riešení problému. A pán Nesrovnal voľby vyhral.“

Ako by ste zhodnotili situáciu s vizuálnym smogom na Slovensku?

„Naše verejné priestory sú zrkadlom spoločnosti, ukazujú vyspelosť doby, hodnoty jej obyvateľov, vzťah ku kultúre a k vlastnému životnému priestoru. Ale aj my sme predsa spoločnosť. Neustále sa vyhováranie na časy minulé je passe. Treba začať od seba!“

Ako vznikol názov Verejný smog?

„Je to spojenie výrazov verejný priestor a vizuálny smog. Keďže verejný priestor je miesto, kde sa pohybujú občania, stav v akom sa nachádza náš životný priestor je problém celej verejnosti, nie len úradníkov. Ovplyvňuje kvalitu nášho života možno oveľa viac, ako si uvedomujeme, a každý sa svojím spôsobom podieľame na tom, ako verejné priestory vyzerajú a ako fungujú. Je to vizitka každého mesta, ktorá návštevníkovi povie o meste, jeho obyvateľoch i celej spoločnosti veľmi veľa.“

Foto autor: Marek Jančúch