Slávka Kellová Rôzne

Nežná revolúcia má dvadsaťdva rokov

Vo štvrtok 17. novembra si Slovensko pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu. Od roku 2001 je tento deň tiež štátnym sviatkom Slovenskej republiky.

Viaže sa k spomienke na študentskú demonštráciu v Prahe z roku 1989 pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva, ktorá predznamenala začiatok nežnej revolúcie. Už 16. novembra slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali protestnú demonštráciu v podvečerných hodinách v Bratislave, ktorej sa zúčastnilo približne 300 ľudí.

O deň neskôr sa na pražskom Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl pri pietnom akte na spomienku zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom. Študenti vtedy vyšli do ulíc s protikomunis­tickými heslami. Po skončení oficiálnej časti sa dav vydal do centra mesta. Za Národným divadlom im špeciálne jednotky zahatali cestu. Študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v ČSSR. Príslušníci Zboru národnej bezpečnosti proti nim veľmi razantne zakročili, študentov brutálne zbili.

**Na obranu študentov sa postavili umelci a široká verejnosť **

„Manifest solidarity v celočeskoslo­venskom meradle sa stal v konečnom dôsledku manifestom boja za slobodu a najsilnejším impulzom smerujúcim k pádu komunistickej totality v Československu,“ povedal pre agentúru SITA historik František Neupauer.

November – mesiac plný symbolov

Aj keď 17. november zostane navždy „dňom“ pádu totality v Československu, Neupauerovi sa však zdá priliehavejšie hovoriť o novembri 1989 a teda o mesiaci plnom viacerých symbolov. „Už 16. novembra vyšli v Bratislave do ulíc študenti. Až 25. novembra boli prepustení poslední politickí väzni (bratislavská päťka). Mohli by sme pokračovať ďalej vo vykresľovaní udalostí hovoriacich o tom, ako sa komunistická strana nechcela vzdať hlavnej úlohy vlády v Československu i o odvahe jednotlivcov počas demonštrácií, manifestácií, štrajkov ako aj o tých, ktorí sa postavili do čela tohto zápasu a otvorili cestu pluralizmu v politickom živote založením Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra,“ konštatoval historik.

Osobitne v tomto roku, keď si pripomíname 50. výročie od postavenia Berlínskeho múru, nemôžeme podľa Neupauera zabudnúť ani na jeho pád z 9. novembra 1989.

Trest pre vinníkov režimu

„Deti, ktoré boli počaté či narodené v čase príchodu okupačných vojsk do Československa v roku 1968 vnímali, že sa nemusia obávať zásahu „spriatelených armád“. I toto vedomie im mohlo dodať odvahu v demonštratívnom odpore voči komunistickej totalite. Na druhej strane ostáva nezodpovedaná otázka, prečo na rozdiel od Nemecka nebola vynesená vina a zadefinovaný trest pre tých, ktorí boli zodpovední za krutosť režimu,“ vyhlásil historik.

Bez tohto redefinovania ostanú podľa Neupauera politickí väzni ľuďmi v úzadí a čelní predstavitelia komunistickej strany budú môcť viesť politiku, ktorú predstavil na zjazde ÚV KSS v decembri 1989 jeden z nich.

„Akonáhle my pôjdeme vedľa, stratíme všetko, ťažko bude, ale musíme ísť do čela. Nemôžeme sa izolovať, lebo to je veľký prúd, veľká sila. V záujme, skutočne, strany a nášho ďalšieho rozvoja, to je kľúčová otázka.“ Pri pohľade na 17. november 1989 nesmieme zabúdať podľa Neupauera ani na tieto slová.

zdroj: SITA foto: SITA, TASR

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM