Jánošík zomrel pred 300 rokmi: Tento rok je v Mikuláši venovaný práve jemu

Presne 17. marca 1713 popravili na Šibeničkách na vtedajšom východnom konci Liptovského Mikuláša národného hrdinu Juraja Jánošíka. Práve jemu je v meste, ktoré sa mu stalo katom, "zasvätený" celý tento rok.

9. január 2013 Slávka Kellová Kultúra

Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši sa pustilo do príprav spomienkových aktivít už pred rokom. Podujatia na slovensko-poľskej úrovni sa začínajú v Martine. „Slovenské národné múzeum v Martine pripravuje v spolupráci s Poľským múzeom vo Varšave výstavu o Jánošíkovi. Ja zastrešujem jej historickú časť,“ približuje Ružena Antolová, odborná pracovníčka Múzea Janka Kráľa a jedna z autoriek výstavy. Priestorovo zaberie výstava až 500 m2, k nahliadnutiu však bude len v dvoch organizátorských mestách.

Priamo v meste sa pripravuje iná výstava, ktorú múzeum zrealizuje s partnerským mestom Ziwiec. Mapovať bude artefakty zozbierané počas posledných 50 rokov, počas ktorých sa múzem jánošíkovskej téme venuje.

Nová kniha o Jánošíkovi

Jánošíkovi sa v mikulášskom múzeu niekoľko rokov venuje už spomínaná pracovníčka Ružena Antolová, ktorá pri príležitosti výročia smrti tohto národného hrdinu pripravuje tlač knižnej publikácie. „Kniha by mala predstaviť súčasnú úroveň poznania jánošíkovskej problematiky, teda to čo dnes vieme, čo sme sa dozvedeli z historických dokumentov. Jednu kapitolu tejto knihy dodá autorka z poľskej strany. A keďze sme v Mikuláši, tak chceme upozorniť aj na to, ako vznikala táto krásna legenda, ktorú považujem za najväčšiu legendu novoveku na Slovensku,“ vysvetľuje autorka.

Legenda o Jánošíkovi kolovala medzi ľuďmi dlhé desaťročia, naplno však začala žiť až v 19. storočí a za to vďačíme rodákovi Gašparovi Fejérpataky-Belopotockému, ktorý sa začal spolu s ostatnými štúrovcami tejto téme venovať. „V roku 1829 sa v meste uskutočnila poprava posledného zbojníka Mateja Tatarku a tejto popravy sa zúčastnil aj národovec Gašpar F. Belopotocký. Vplyvom tejto popravy sa začal viac zaujímať o Jánošíka, Uhorčíka a o dokumenty, ktoré sa vtedy nachádzali v mikulášskom archíve,“ hovorí historička.

Mikulášska mučiareň v novom šate

Mikulášska mučiareň je dnes propomienkou krutého mučenia národného hrdinu, ktoré musel podstúpiť pred svojou smrťou. Trápi ju však množstvo technických nedostatkov. Sprístupnenie mučierne aj v zimných mesiacoch totiž spôsobuje vlhnutie dverí, ktoré sa počas chladných dní jednoducho nedajú otvoriť. „Keďže je tam vlhko, pleseň nám ničí vystavené predmety,“ opisuje aktuálnu situáciu pracovníčka múzea Ružena Antolová.

„Mučiareň bude najskôr odvlhčená, vystavíme tu historický koč, ktorý mal svoje miesto v minulosti v kaštieli Vranovo v Palúdzke. Obnovená bude aj samotná expozícia, ktorá už predpokladá aj modernú techniku, multimediálny panel, na ktorom by si mali návštevníci možnosť pozrieť dokumenty zo súdu nad zbojníkom,“ vymenuváva niektoré detaily Ružena Antolová.

S plánovanými akciami by sa malo začať v letných mesiacoch, kedy by mali byť k dispozícií finančné prostriedky. Tu však plány múzea nekončia.

„Miesto popravy by malo byť riadne označené“

Východný koniec mesta sa v čase popravy nachádzal v časti, ktorú dnes poznáme ako Textilka. Niekde v oblasti záhradiek, ktoré sa nachádzajú za predajňami s automobilmi, naposledy vydýchol najznámejší zbojník na Slovensku. Toto miesto by chceli preto riadne označiť turistickou značkou. „Je to naša snaha už niekoľko rokov,“ uzatvára Antolová.

foto: mesto LM