Žilinský poslanec Ľubomír Bechný (53): Chcem urobiť náš blízky svet znesiteľnejším!
Je veľa ľudí, ktorí milujú Žilinu... Tých, ktorým nie je jej osud ľahostajný a robia všetko preto, aby sa posúvala "správnym smerom", je už zase menej. Výborným príkladom takéhoto ortodoxného aktivistu je aj žilinský poslanec a fotograf Ľubo Bechný. Viac o jeho práci sa dozviete v našom rozhovore.
Žilinčan Ľubomír Bechný (53) je jednoznačne človek s názorom. Jeho aktivity sa delia medzi rodinu,cirkev, prácu fotografa a publicistu, poslanca MZ a občianskeho aktivistu (OZ Proti korupcii). Čiže je toho skutočne dosť… Viac o jeho životnej filozofii a ako to všetko stíha, nám prezradil on sám.
Ako sa činíte ako poslanec?
Som poslancom za obvod Solinky, člen finančnej komisie. Angažujem sa tiež v oblasti kultúry a som tiež členom komisie, ktorá vznikla za účelom vyjednávania s firmou SIRS o ďalšej komunikácii a vzťahoch s mestom. Pri pravidelných stretnutiach s obyvateľmi Soliniek sa im snažím pomáhať v ich problémoch – pokiaľ je to možné.
Čo najviac trápi Solinkárov?
Asi akútny nedostatok parkovacích miest. Žiaľ nedarí sa ho riešiť čarovným prútikom a bez výstavby hromadných parkovacích miest to asi nepôjde. Sú rodiny, ktoré majú aj tri autá, s čím sídlisko pri jeho výstavbe nepočítalo.Dvaja manželia majú každý jedno, plus jeden z nich má k dispozíciii aj služobné.
Aká je vaša životná filozofia?
Som kresťanom, členom Evanjelickej cirkvi a.v., manželka je členkou Cirkvi bratskej, takže mám blízko k ekumenickým myšlienkam. Moja filozofia je založená na spolupráci ľudí dobrej vôle a pomoci tým, ktorým sa z nejakých dôvodov deje krivda, alebo nie sú schopní sa z nejakých dôvodov o seba postarať. Snažím sa o to na rôznych úrovniach.
Počula som, že máte otvorený prístup k emigrantom, čo dnes nie je na Slovensku bežné…
Áno, súvisí to s mojou životnou filozofiou. Na jednej strane kŕčovito odmietame kvóty, ale na druhej strane sa nevieme k problému postaviť chlapsky a zodpovedne. A povedať „kvóty nechceme“, ale sme hrdý a zodpovedný národ. Vieme pomôcť a prijať toľko a toľko utečencov. Toľkých vieme prijať dočasne, kým sa neukončí vojna v ich krajine a toľko vieme prijať trvale, v prípade, že by tu niektorí chceli zostať žiť a spolu s nami rozvíjať naše drahé Slovensko.
Aké publikácie máte za sebou? Ako vznikla myšlienka na jednotlivé knižky?
Som spoluautorom viacerých publikácií. S terajším hovorcom Žilinskej diecézy Zdenom Pupíkom sme vydali knihu „Slovo pre súčasného človeka“. Jeho krátke zamyslenia sú ilustrované mojimi fotografiami. Mojím snom bola autorská fotografická publikácia o meste Žilina, sen sa mi naplnil v roku 2008. Koncom minulého roku vyšlo doplnené druhé vydanie. Som autorom myšlienky i vydavateľ knihy Kristovci – knihy rozhovorov a fotografií so známymi osobnosťami z kresťanského sveta. Inicioval som tiež vydávanie prílohy MY Žilinské noviny týkajúcej sa osobností mesta Žiliny. Podarilo sa nám vydať 5 dielov. Najnovšie moje fotografie ilustrujú knihu rozhovorov s bývalým rektorom Katolíckej univerzity profesorom Tadeuszom Zasepom. Rozhovor s ním robil dnes už zosnulý Karel Ilja Dvořák.
Čo najradšej fotíte? Aký štýl fotografie máte najradšej?
Mám rád reportážnu fotografiu, na ktorej sú ľudia v rôznych situáciách. No mám rád dôležité okamihy v dejinách obce, či krajiny, či vzácne okamihy v individuálnych okamihoch človeka. Fotil som inauguráciu biskupa Gálisa i prezidenta Kisku. Silné, neopakovateľné okamihy som prežíval na pohrebe pátra Srholca v Bratislave i Skalici.
Prečo máte rád Žilinu?
Asi preto, lebo je to mesto v ktorom žijem od svojich štyroch rokov a mám tu veľa priateľov. Narodil som sa síce v neďalekom Martine, ale Žilinu považujem za svoje rodné mesto. Je to dopravný uzol a mesto je obkolesené nádhernými horami i prírodou. Do okruhu 30 km sa dostanete k prírodným krásam nech sa pohnete ktorýmkoľvek smerom. Žilinu sme si žiaľ nechali zdevastovať, developerom sme dovolili stavať megaobchody až priam v centre mesta. Napriek tomu tu žijem rád, mám tu množstvo priateľov, ktorí sú súčasťou môjho života.
Na čo ste najviac hrdý ako Žilinčan?
Že sme jedno z mála miest na Slovensku, ktoré má krásne laubňové námestie. Uzavreté do štvorca, tak ako vidíme v niektorých nemeckých mestách.
Aké máte profesionálne plány do budúcnosti?
Pracujem na knihe rozhovorov, ale výber ľudí i zameranie zatiaľ nebudem prezrádzať. Rád by som tiež pomohol udržať OZ proti korupcii pri živote, čo sa nebude dať bez aktívnejšej podpory občanov.
Prečo ste sa rozhodli založiť OZ proti Korupcii?
Bol som oslovený investigatívnou novinárkou Vandou Tuchyňovou, ktorú si veľmi vážim pre jej nekompromisné postoje, ktorými robí dobré meno Masarykovej univerzite, ale i novinárskemu stavu ako takému. Spolu s Jánom Maroszom a ďalšími kolegami chceme aspoň trochu urobiť náš blízky svet znesiteľnejším. Odhaľovaním korupcie, prednáškovou činnosťou medzi mladými ľuďmi, diskusnými večermi a ďalšími aktivitami. Riešením nespokojnosti obyvateľov Slovenska totiž nemôžu byť odchody mladých ľudí do zahraničia, či voľba extrémistických strán, ktoré majú na kandidátkach pištoľníkov v uniformách.
Čo rád robíte vo voľnom čase?
To je môj problém, že mám problém úplne vypnúť a vychutnávať si voľný čas. Nedokážem už vypnúť ani na dlhší čas mobil – čo ak by náhodou niekto volal? :-). Rád zájdem do kina na dobrý film, prečítam si knižku, dobrý časopis. Rád sa zapájam do diskusií na Facebook-u. Je to ale veľký zlodej času a musím to obmedziť. V zime si rád vyjdem s rodinou na lyže, i keď tento koníček – zjazdové lyžovanie- sa stáva finančne čoraz náročnejším. Rád by som trochu obmedzil niekedy plané diskusie na internete a vrátil sa k mojej detskej a študentskej vášni – čítaniu kníh. Asi nikdy nevychádzalo toľko dobrej literatúry na Slovensku ako v týchto časoch.
