Žilina kedysi a dnes: Pozrite si akou zmenou prešli niektoré časti mesta

Farský kostol

Najvýznamnejším a najstarším objektom na ulici Horný val je rímskokatolícky farský kostol Najsvätejšej trojice. Z veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti – a čiastočne na mieste terajšieho kostola – stál od 13. storočia hrad, o ktorom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454.

Archeologický prieskum ukončený v roku 2002 potvrdil však len existenciu starších objektov kostola. Jednoloďovú stavbu zakončili na východe polkruhovou apsidou a na západe vežou vysokou 51 metrov. V roku 1762 pribudla na západnej strane Kaplnka svätého Jána Nepomuckého s jeho sochou. Posledná väčšia prestavba tohto kostola bola v rokoch 1942 a 1943. Trojloďový kostol, pôvodne gotický, má po prestavbe renesančný charakter.

Burianova veža

Ďalšou dominantou mesta je Burianova veža, vysoká 46 m. Je to vlastne zvonica blízkeho rímskokatolíckeho farského kostola. Túto renesančnú stavbu postavil okolo roku 1530 vtedajší majiteľ Žiliny Burian Světlovský z Vlčnova. Pri úprave rímskokatolíckeho kostola v roku 1890 dostala i táto veža dnešný charakter, v roku 1941 bola vybudovaná nová vyhliadková ochodza.

Námestie A. Hlinku

Pod farským kostolom, ktorý sa nachádza na okraji riečnej terasy Váhu, sa nachádzaNámestie Andreja Hlinku, pomenované podľa významného slovenského dejateľa, katolíckeho kňaza Andreja Hlinku (1864–1938). Bronzovú sochu tohto velikána nášho národa, ktorej autorom je Ladislav Berák odhalili v roku 1994. Nachádza sa tu aj Spievajúca fontána, ktorej autorom je Jozef Haščík. Na námestí bývajú často kultúrne a iné podujatia. V júni sa tu konajú Staromestské slávnosti, najväčšie pravidelné podujatie v uliciach mesta.

Námestie Ľ. Štúra

Na mieste niekdajšieho mestského majera a kuracieho rínku vzniklo námestie s parkom. Námestie je nazvané podľa kodifikátora slovenčiny a národného buditeľa Ľudovíta Štúra. V súčasnosti na námestií stojí nákupné centrum Aupark.

Na Námestí Ľudovíta Štúra otvorili v roku 1981 najväčší a najmodernejší žilinský hotel Slovakia. Na tvorbe jeho projektu sa podieľali architekti Jozef Toman a kolektív. Popri ubytovacích priestoroch sú v ňom ďalšie zariadenia – kaviareň, reštaurácia, hala s barom, samostatné banketové miestnosti, sauna, i malý plavecký bazén.

Národná ulica

Národná ulica vznikla na konci 19. a na začiatku 20. storočia ako spojnica stanice Košicko-bohumínskej železnice s mestom. Na oboch stranách ulice boli postavené súkromné domy, ktoré mali na prízemí obchody. Významnou budovou je Hotel Astoria.

Na rohu s Milcovou ulicou je budova (č.14), v ktorej bola začiatku 20. storočia umiestená jedna z troch expozitúr uhorského ministerstva orby – hornozemská ministerská expozitúra – s pôsobnosťou pre župy Trenčiansku, Oravskú, Liptovskú a Zvolenskú. Od konca decembra 1918 do 3. februára 1919 v nej bolo druhé žilinské sídlo Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska.

Na konci 19. storočia postavili pri žilinskej železničnej stanici hotel Rémi. Bol to prvotriedny hotel s 30 izbami a jeho majiteľom bol Heinrich Rémi s manželkou. Pred rokom 1930 nadstavili dve poschodia a hotel mal potom 85 izieb.
V roku 1970 bola z ulice vylúčená doprava a tým vznikla v Žiline prvá pešia zóna. Ulica tvorí najrýchlejšiu pešiu spojnicu železničnej stanice s historickým jadrom mesta.

foto: Global24/Slovensko na historických fotografiách na Facebooku