Žije v našom meste a zamiloval si graffiti: Rozhovor so žilinským writerom Erikom (31)
V Žiline býva viacero nadaných ľudí žijúcich pre vášeň z tvorby. Jedným z nich je určite aj Erik Ciel, ktorý nám v zaujímavom rozhovore predstavil svoje alternatívne umenie v rôznych podobách.
Žilinčan Erik Ciel (31) má vďaka svojmu talentu prsty zapletené do vizualizácie viacerých zaujímavých projektov. Venuje sa grafickému dizajnu, maľovaniu graffiti, obrazov a ilustrácií. Okrem toho má pod palcom značku streetového oblečenia a čas sústreďuje aj do rôznych iných aktivít spojeným s týmito odvetviami. Denne spolupracuje s poprednými slovenskými graffiti umelcami a zúčastňuje sa umeleckých súťaží ako #malujpodlaseba a livepainting, čiže živého maľovania pred zrakmi divákov. Viac nám o vášni pre alternatívne umenie prezradil on sám.
Kedy si začal maľovať a ako si sa k tomu dostal?
Najprv som začal robiť graffiti. Začal som maľovať niekedy v rokoch 1998–9 na základe graffiti videí, ktoré som v tej dobe videl. Veľmi ma ovplyvnili. V tej dobe to boli videá z veľkých miest Európy ako napríklad Praha a Paríž, kde bolo writerstvo na inej úrovni ako u nás. Boli to videá väčšinou z maľovania metropol Európy zväčša o hierarchii a súťaživosti medzi writermi, ktorý sa snažili najlepšie odprezentovať svoju skupinu (crew).
Čo ťa na tom najviac fascinovalo?
Najviac ma fascinovala tá organizácia, adrenalín, ktorý museli prežívať pri tvorbe.
A kedy si sa dostal ku grafickému dizajnu?
Grafický dizajn šiel ruka v ruke v tomto období, vtedy keď som narazil na graffiti. Obe tieto odvetvia ma začali formovať. Graffiti ako surová forma typografie v ulici a grafika ako odkaz na staré techniky maľby ma naučili vzniku typografie ako takej.
Graffiti bolo a je vnímané ako istá forma recesie a vandalizmu, ako ho berieš ty?
Presne tak ho aj beriem. Bola to nová forma vyjadrenia sa, dostať sa do povedomia aj ľuďom, ktorí nenavštevujú výstavy, ale pohybujú sa po uliciach ako bežní ľudia a všímajú si okolie, v ktorom žijú. Okolie, v ktorom sa graffiti začali objavovať a vyvolávali v ostatných ľuďoch otázky.
Vyvolávaš otázky aj tvorbou oblečenia? Čo ním chceš prezentovať?
Naša značka oblečenia Nabal je ulica. Je to moja potreba vytvárať niečo viac a nesústreďovať sa len na jednu vec vo svojom živote ako aj potreba po móde 90-tych rokov, ktorá je autentická s ulicou a začala sa v posledných rokoch vytrácať. Nápad vznikol pár rokov dozadu, kedy sa mi vnukla myšlienka robiť oblečenie pre jednu undergroundovú skupinu ľudí, v ktorej sa pohybujem a mal by reprezentovať ulicu ako fenomén a miesto, kde sa pohybujú mladí ľudia.
A čo obrazy? Čím si inšpirovaný?
Prvýkrát som sa dostal k tvorbe obrazu len nedávno prostredníctvom projektu #malujpodlaseba. Som inšpirovaný fantasy žánrom, ktorý mi bol vždy veľmi blízky a do svojej tvorby komponujem vesmír, ktorý je centrom všetkého. Snažím sa, aby to bolo mojím rukopisom.
Súčasťou súťaže bol aj livepainting. Vieš nám vysvetliť, čo to je?
Na konci tohoto cyklu večerov bolo finále, v ktorom umelci maľovali plátna v časovom limite a ľudia zúčastnení na akcii ako aj profesionálna porota v zložení popredných umelcov. Ľudia hlasovali o víťazovi na základe predvedených diel namaľovaných v ten večer, podarilo sa mi získať najviac bodov a súťaž som vyhral. Odmenou bola vlastná vernisáž s party na mieru, ako aj možnosť namaľovať plátna, ktoré boli súčasťou výhry.
Na čom pracuješ teraz a čo plánuješ v blízkej dobe?
Momentálne pripravujem nové plátna spojené s výstavou, ktorú by som chcel mať v blízkej dobe a čaká ma aj príprava na novú sezónu, čo znamená maľovanie na popredných graffiti akciách po Slovensku a aj v zahraničí.
Nazrite do priloženej galérie.
Foto: Kiush, Amanda Čils, VLN, SRNEC
