Za krásami netreba cestovať cez pol sveta: 3 dediny pri Žiline, ktoré by mal poznať každý

Belá

Terchovú poznáme všetci skalne, a možno preto zatieňuje ostatné zaujímavé obce v jej okolí. Belá leží v severovýchodnej časti Žilinskej kotliny, v údolí Varínky a Belianskeho potoka, ktorý vytvára Belianskú dolinu. Západne od obce sa nachádza Kysucká vrchovina, vo východnej časti sa dvíhajú výbežky Krivánskej Fatry. Klenotom obce Belá v okrese Žilina je autokemping Belá – Nižné Kamence, ktorý láka domácich i zahraničných návštevníkov a ponúka im pestré možnosti pešej turistiky aj cykloturistiky. Autokemping Belá – Nižné Kamence sa stal slovenským kempingom roka 2015. Slovenská asociácia campingu a caravaningu (SACC) zároveň ocenila aj správcu Cyrila Matejova za mimoriadny prínos pri budovaní kempingu. Obec Belá v Terchovskej doline je známa aj miestnou pekárňou. V roku 1992 ju po odchode na dôchodok založil dnes už 88-ročný pán Jozef, ktorý je najstarším pracujúcim pekárom na Slovensku. Na púť do Belej sa vracajú rodáci z celého sveta. Hlavným ťahákom kultúrneho leta v tejto obci v okrese Žilina je už desaťročia púť, na ktorú sa posledný júlový víkend zídu domov rodáci z celého sveta.

Čičmany

Obec leží v kotline Strážovských vrchov, takmer pri prameni rieky Rajčianky. Je najvyššie položenou obcou v Žilinskom okrese. Je známa starobylou a unikátnou architektúrou – maľovanými zrubovými drevenicami. Pre ich záchranu bola jej dolná časť v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Obec je zaujímavá aj miestnym ľudovým krojom a výšivkami s geometrickou ornamentikou. Nachádza sa tu národopisná expozícia, kaštieľ a kostol. Z obce pochádza hudobný skladateľ a muzikológ, profesor Jozef Kresánek, akademická maliarka Matilda Čechová a ľudový rezbár Vít Pieš, ktorých významná časť tvorby je venovaná rodnej obci. Dnes v obci žije z pôvodných 1500 obyvateľov len 160. Obec Čičmany každoročne organizuje rôzne druhy podujatí. Cieľom je oživenie a zachovanie bohatého kultúrneho dedičstva našich predkov. V septembri sa uskutočňuje napríklad celoslovenské stretnutie fujaristov. Posledné stretnutie v roku 2015 bolo venované 10. výročiu prijatia fujary do UNESCO.

Strečno

Obec Strečno sa nachádza na rozhraní Turčianskej a Žilinskej kotliny v mieste prechodu rieky Váh cez pohorie Malá Fatra. Krásna príroda spolu s dvoma susediacimi hradmi tvoria výnimočný obraz v rámci Slovenska. Stopy po pobyte človeka sa našli už z počiatku nášho letopočtu, slovanské sídlisko tu bolo v 9. storočí. Obec leží vo výške 360 m a po prvý raz sa písomne spomína v roku 1321, keď tu bola mýtnica. V rámci SNP sa v strečnianskej úžine odohrávali prudké boje. Bojov sa zúčastnilo okrem slovenských a sovietskych partizánov aj 155 Francúzov. Na ich počesť bol v roku 1956 odhalený pamätník na vrchu Zvonica. Strečno bolo do roku 1848 súčasťou Strečnianskeho hradného panstva. Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva a spracovania dreva zaoberalo aj pltníctvom a lovom rýb, čoho dôkazom je i obecná pečať zobrazujúca rybu. Súčasťou Strečna bola od stredoveku malá osada Zlatné.