Rôzne

V kapucínskom kostole pripomenuli násilné vyvezenie sestier vincentiek

Násilné vyvezenie dcér kresťanskej lásky - sestier vincentiek zo Žiliny na nútené práce v poľnohospodárstve a textilných továrňach v roku 1950 si dnes pripomenulo niekoľko desiatok ľudí v kapucínskom Kostole obrátenia sv. Pavla v Žiline.

Ilustračný obrázok k článku V kapucínskom kostole pripomenuli násilné vyvezenie sestier vincentiek
Foto: Iveta Hrabovská

Hlavným celebrantom sv. omše bol salezián don Ján Tocký, ktorý si sestry vincentky pamätá ako rodák zo Žiliny. Po sv. omši prečítali svedectvá dvoch zo štyroch žijúcich žilinských sestier. Na spomienkovom stretnutí sa zúčastnila aj členka Konfederácie politických väzňov Slovenska Jarmila Homolková, ktorá v Žiline žila jeden mesiac.

„Mňa zatvorili v roku 1956 a odsúdili na 18 mesiacov v Košiciach. Hlavne samotka bola veľmi ťažká. Dva mesiace som bola na samotke, nestretávala som sa s nikým okrem vyšetrovateľov,“ povedala po spomienkovej slávnosti.

Život Vincentiek

Dcéry kresťanskej lásky – vincentky pôsobili v Žiline podľa Petra Sandtnera z Konfederácie politických väzňov Slovenska v rokoch 1881 až 1950 v bývalom jezuitskom kláštore na Mariánskom námestí.

"Trinásť sestier pôsobilo v materskej škole (95 detí), v ľudovej škole (300 detí), biskupskom sirotinci a internáte (60 detí), v Mariánskej družine (95 detí) a starali sa o kostol s verejnými bohoslužbami. Ku kláštoru bol pripojený chudobinec, kde bolo trvalo 15 chudobných a asi 300 chudobným sa podával obed. V rokoch 1941 – 1950 štyri sestry pôsobili v mestskom starobinci,“ uviedol Sandtner.

Pripomenul, že sestry vincentky zachránili počas 2. svetovej vojny viacero židovských detí.

„Vďačné zachránené židovské deti im v roku 2006 venovali pamätnú tabuľu na budove kláštora a v roku 2010 štát Izrael ocenil predstavenú, sestru Agátu Matuškovú najvyšším vyznamenaním štátu Izrael, a to Spravodlivý medzi národmi,“ povedal Sandtner.

V roku 1945 bola podľa neho ľudová škola poštátnená a v roku 1950 do kláštora nasadili štátnu zmocnenkyňu.

„Po odmietnutí zanechania svojho povolania sestry vincentky 29. augusta 1950 násilne vyviezli do centralizačného kláštora v Belušských Slatinách, 27. septembra 1950 do centralizačného kláštora v Modre na poľnohospodárske práce na štátnych majetkoch a 21. októbra 1951 do textilnej továrne v Hanušoviciach na Morave. Dňa 21. júna 1955 nastúpili do zanedbaného domova dôchodcov v Čiernej Hore pri Brne, kde pracovali 33 rokov,“ dodal Sandtner.

Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM