Soňa Vanovčanová Rôzne Správy

Toto si už vieme len ťažko predstaviť: 6 ročná vojenská služba, Žilinčania odvedení aj žrebom!

Niektoré fakty z minulosti nám dnes dokážu vyraziť dych. Pozrite čím si napríklad prechádzali mladí žilinskí regrúti v 19. storočí. Zo smutných piesní sa vám zakrúti hlava :(

Ilustračný obrázok k článku Toto si už vieme len ťažko predstaviť: 6 ročná vojenská služba, Žilinčania odvedení aj žrebom!
Zdroj: TASR

V minulosti bol práve október mesiacom, kedy cisárske vojská verbovali mladých regrútov. Z okolia Žiliny odchádzali chlapci do Budatína, Trenčína, Prešporka či Komárna, neskôr po vzniku 1. Československej republiky, aj do Čiech. Archívy i obecné kroniky sú plné zápisov a spomienok na tieto udalosti.

Každá obec v minulosti musela zabezpečiť určitý počet odvedencov, ktorý žiadala Trenčianska stolica. V niektorých sa uprednostňovali verbovačky formou krčmovej zábavy, inde zas museli chlapcov lapať a násilne odviesť. Takto to bolo napríklad v panstvách Starý hrad, Strečno a Gbeľany.

Približne od 30. rokov 19. storočia začali však odvody prebiehať aj inak, keďže s dobrovoľníkmi bol veľmi veľký problém. Aby boli naplnené kvóty, začalo sa so žrebovaním.

Keď boli stavy naplnené a odvedenec podpísal odvodové papiere, bol ostrihaný. Nešlo ani tak o kozmetickú úpravu ako o bezpečnosť, nakoľko ostrihaného regrúta, ktorý mal chuť zdupkať, bolo jednoduchšie vypátrať, keďže vzbudzoval pozornosť.

A veru utekali, keď mohli… Pri ich lapaní často dochádzalo aj ku zraneniam, napríklad k vybitiu zubov.

To však ešte nebol koniec verbovačky, regrútov bolo treba prepraviť na zberné miesto buď do Žiliny alebo do Trenčína, kde museli absolvovať lekársku prehliadku. Častokrát ňou neprešli aj dvaja z troch chlapcov.

Regrúti odchádzali na vojenčinu oblečení v tradičnom odeve, nasadli do rebrinového voza vyzdobeného mladými smrečkami a farebnými stužkami, alebo ich doň poviazaných naložili. Pri odchode netušili, či ešte niekedy uvidia svojich blízkych. Aj preto ich do vojny sprevádzal smutný spev:

Keď mi prišla karta narukovať,
dal som si muzku došikovať,
muzikanti moji, zahrajte mi čardáš,
1. októbra rukovať mám.

A keď mi tú pieseň začali hrať,
začali mi slzy na zem padať,
za mnou nezaplače otec ani matka,
za mnou budú plakať tri dievčatká.

Jedna plače preto, mal som ju rád,
druhá plače preto, bo som jej brat,
tretia plače preto, lebo ona musí,
lebo tá odo mňa bruško nosí."

Známa pieseň Žilinských regrútov bola aj táto:

„Prešporská kasáreň, široký dvor,
po ňom sa prechodí miľučký môj.
Po ňom sa prechodí, prežalostne plače,
až sa tá kasáreň celá trase…“

alebo:

„Do Trenčína za vojačka mňa vzali,
moje vlásky na krátko mi ostrihali,
moje vlásky šej haj dolu na zem padali,
otec, matka aj frajerka plakali…“

V Čičmanoch spievali takto:

„Iďem, iďem ľebo mosím,
ej iďem, iďem, ľebo mosím,
chudobnej som maťere sin…“

A v Strečne aj takto:

„Keť ja smutní pojďem na tú vojnu,
komu ja zaňehám svoju milú.
A ja ju zaňehám kamarádom,
až sa ja navráťim z vojni domou…“

Starší ľudia si dodnes pamätajú z rozprávania rodičov, že chlapci odchádzali do Budatína pri Žiline až na 6 rokov.

Za ten čas nebol vojak doma ani raz. Aj preto bývali rozlúčky veľmi smutné.

Foto: Ilustračné

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM