Teplička nad Váhom dokáže stále prekvapiť. Myslíte, že o nej všetko viete, ale...
Teplička nad Váhom, ležiaca len kúsok od Žiliny, púta v súčasnosti pozornosť hlavne automobilovou výrobou, ktorá je sústredená v jej katastri. Možno vás ale toto prekvapí.
Prvá písomná zmienka o obci Teplička nad Váhom v okrese Žilina pochádza z listiny Bela IV. z roku 1267. Obec so 750-ročnou tradíciou, ktorá je vstupnou bránou do Národného parku Malá Fatra, patrí medzi najstaršie na severe Slovenska.
V listinných prameňoch je dnešná Teplička nad Váhom uvádzaná ako Toplucha, Toplisa, Teplicze, Tepla, Teplicska a Teplička. Oficiálny názov Teplička nad Váhom používa obec od roku 1920. Teplica bol v minulosti zaužívaný názov pre teplé pramene. Ich dávnejšiu existenciu v Tepličke nad Váhom dokumentuje aj obecná pečať, v obraze ktorej je horná časť tela ženy, kúpajúcej sa v kadi.
Teplička nad Váhom sa stala sídlom zemepána a centrom panstva už za Mikuláša Dersffyho, ktorý spolu s manželkou Barborou Peréniovou postavil v obci veľký kaštieľ. „Predpokladáme, že kaštieľ stavali od konca 60. rokov 15. storočia až do roku 1600. Vo východnom krídle bol zabudovaný neskorogotický kostol zasvätený sv. Krížu. Dersffyovci dali z vlastných prostriedkov postaviť v roku 1583 až 1589 pôvodne gotický kostolík v renesančnom štýle. K nemu bola pristavená v 30. rokoch 20. storočia časť kostola sv. Martina. Spolu so staršou časťou slúži veriacim dodnes,“ uviedol starosta Tepličky nad Váhom Viliam Mrázik.
Nárečie v okolí Žiliny skrýva krásne výrazy: Priznajte sa, rozumiete im vôbec?
Teplička sa už v prameňoch 17. storočia spomína ako oppidum. Jej oficiálne povýšenie na mesto z podnetu Jozefa Windischgrätza je uvedené v listine Márie Terézie z roku 1757. Listinou dostala obec ako osobitnú výsadu aj právo držať jarmoky.
„Kým v dávnej minulosti sa obyvatelia Tepličky venovali najmä poľnohospodárstvu, s príchodom Jozefa Windischgrätza sa obec stáva sídlom textilnej manufaktúry, ktorá patrila k najvýznamnejším v Uhorsku. Boli tu napríklad tri obilné mlyny, papiereň, liehovar, pivovar. Na začiatku 20. storočia založili v obci skláreň na výrobu laboratórneho skla,“ doplnil Mrázik.
Okrem toho sa v Tepličke ťažila tehliarska hlina a zároveň sa na mieste aj vypaľovala. Dnes v neexistujúcej osade Rosinky-Hrnčiareň sa ručne vyrábala keramika. Zaujímavosťou obce bol aj papierenský mlyn. Šlo o ručnú výrobu papiera v 18. storočí. V obci tiež nechýbali pivovar a liehovar ako ani krčmy. Pôsobili v nej tiež viacerí remeselníci, napríklad tesár, zámočník, stolár, krajčír i mlynár.
Takzvaná „stará cesta“ bola komunikáciou, ktorá plnila úlohu spojenia obce so Žilinou. Prechádzala časťou obce a pokračovala cez pole smerom k Váhu, kde končila pri prievoze – kompe cez Váh. Prevádzka kompy sa v archívnych materiáloch spomína ešte v roku 1859.
Od konca 19. storočia sa v blízkej Žiline začal budovať textilný, chemický, drevársky a iný priemysel, čo bol zlom aj pre rozvoj Tepličky.
„V predvojnovom Československu sa v obci rozvinul hospodársky a kultúrno-spoločenský život. Vzniklo množstvo spolkov, najstaršími hospodárskymi spolkami boli komposesorát Minčol a urbárske spoločenstvo z rokov 1882 až 1883. Potravné družstvo vzniklo v roku 1907 a po roku 1918 vznikli úverné družstvo, lesné spoločenstvo Dubeň, spolok pre chov ošípaných, družina hospodárskeho roľníckeho združenia,“ dodal starosta Tepličky nad Váhom.
K rozvoju obce prispelo aj zavedenie elektriny v roku 1927, telefónu a telegrafu v roku 1937, prvé rádio bolo v obci v roku 1931. Postupne sa vybudovali aj verejné stavby – škola v roku 1921 a prestavba kostola sa uskutočnila v rokoch 1926 až 1928.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia
Môže vás zaujímať:
Obec v Žilinskom okrese láka mladé rodiny: 87 nových bytov ešte nie je všetko!
Keď príroda prekvapuje: Prírodné zaujímavosti z obcí pri Žiline, o ktorých vie málokto
Naše okolie skrýva množstvo zaujímavostí: Pikošky z obcí pri Žiline, o ktorých vie málokto