Ťahák pre návštevy, ktorý majte radšej po ruke: 7 divov Žiliny
Určite to poznáte. Príde návšteva, vy sa chcete pochváliť našim krásnym mestom, no zrazu neviete, kde začať. Skúste túto prehľadnú pomôcku.
Budatínsky hrad
Hrad je na vyhlásený ako národná kultúrna pamiatka. Budatínsky hrad strážil križovatku obchodných ciest z Ponitria a Považia do Sliezska a Poľska. Je postavený na skalnom brale, ktoré je oproti hladine Váhu vyššie iba približne o 15 metrov. Hoci sa nachádza v hornatom kopcovitom kraji, je to paradoxne typický nížinný hrad. O vzniku hradu existuje viacero teórií. Podľa odkazov v prameňoch vznikla veža hradu už v r. 1170 a pôvod názvu sa odvodzuje ako Budatov hrad. Najstaršou zachovanou časťou Budatínskeho hradu je valcovitá veža, ktorú datujú historici približne do roku 1270.
V polovici 16. storočia hrad prestavali v renesančnom slohu tak, že spojili dovtedy izolované objekty a vežu spojili s ostatnými traktami. Tým sa stal hrad pohodlným sídlom šľachty – zámkom. Turecké nebezpečenstvo, ale aj stavovské povstania boli dôvodom na výstavbu nového, renesančného opevnenia s bastiónmi a vodnou priekopou.
Dnes sú tu umiestnené expozície Považského múzea v Žiline. Hrad prešiel v posledných rokoch rozsiahlou rekonštrukciou. Súčasťou nových expozícií sú aj miestnosti s historickými exponátmi, zariadením a jedinečnými časťami pôvodných omietok, ktoré sa podarilo zachovať.
Neologická synagóga
Budova neologickej synagógy patrí k najkrajším a z hľadiska architektúry najdôležitejším židovským stavbám na Slovensku. Stavba stojí na mieste pôvodnej synagógy z roku 1881. Modernú budovu s kupolou projektoval svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens. Výstavba prebiehala v rokoch 1928 až 1931.
Synagóga je jeho jedinou sakrálnou stavbou. Budova je vrcholne majstrovským dielom s uplatnením maurských prvkov. Architekt bol inšpirovaný hrobom Ráchel, ktorý je medzi Jeruzalemom a Betlehemom. Synagóga bola postavená v rokoch 1933–1934 na rohu ulíc vo veľmi stiesnenom a mierne členitom teréne. Využitím terénu a usporiadaním priestorov dosiahol výrazný účinok stavby.
Stavba synagógy sa zaraďuje k jedinečným stavebným pamiatkam z celoslovenského hľadiska. V súčasnosti sa táto pamiatka rekonštruuje a bude slúžiť občanom ako centrum umenia a kultúry.
Rosenfeldov palác
Rosenfeldov palác je významnou architektonickou pamiatkou v Žiline, ktorá bola postavená podľa projektu architekta M. Rautera v roku 1907. Od roku 2009 je národnou kultúrnou pamiatkou. Poslanci Mestského zastupiteľstva (MZ) vyhlásili v roku 2004 Rosenfeldov palác za kultúrnu pamiatku mesta Žilina.
Mestský palác, pomenovaný podľa majiteľa, žilinského bankára Ignáca Rosenfelda, sa nachádza v historickom centre Žiliny na Ulici Jozefa Miloslava Hurbana. Palác obchodníka Rosenfelda, ktorý postavili v roku 1907, mal byť zmenšenou napodobeninou viedenského zámku Belveder. V minulosti mal povesť najkrajšej budovy v Žiline. V dvadsiatych rokoch minulého storočia tu sídlila Žilinská obchodná banka, ktorá vznikla v roku 1870.
Na začiatku päťdesiatych rokov zriadili v budove Pioniersky dom, neskôr Okresný dom pionierov a mládeže. V roku 1990 ho premenovali na Okresný dom detí a mládeže. Pred uzatvorením v ňom sídlilo Centrum voľného času Spektrum. Palác prešiel v posledných rokoch veľkou rekonštrukciou. V súčastnosti je otvorený pre verejnosť a reprezentuje mesto.
Historické jadro Žiliny
Historické jadro je mestská pamiatková rezervácia. Žilinské mestské jadro v stredoveku tvorilo takmer celé mesto. Vznikalo v už osídlenom priestore, kde sa nachádzala obec Žilina, v blízkosti ktorej stál Žilinský hrad a starší kostol. Obec sa nachádzala na významnej cestnej križovatke a bola aj miestom trhu. Koncom 13. storočia sem prišli nemeckí kolonisti zo sliezskeho mesta Tešín s cieľom prebudovať obec na mesto, kde by rozvinuli obchod a remeslá.
Podľa nemeckého vzoru rozplánovali, ako bude mesto vyzerať – v jeho strede naplánovali rínok (dnešné Mariánske námestie), z ktorého budú kolmo na seba v každom rohu vychádzať dve ulice (dnes sú to ulice Bottova, Radničná, Farská, Hodžova, Sládkovičova, Kalinčiakova, Vurumova a Štúrova. V priebehu 14. storočia bol postavený súčasný Farský kostol. Historické jadro prechádzalo viacerými zmenami, ktoré ovplyvňovali najmä časté požiare, čím sa menil aj jeho stavebný sloh na renesančný, barokový či romantický.
Medzi najvýznamnejšie stavby historického jadra patrí gotický Kostol Najsvätejšej Trojice (Farský kostol) a priľahlá renesančná zvonica – Burianova veža, meštianske domy Mariánskeho námestia, barokový Kostol Obrátenia sv. Pavla s kláštorom a tzv. panským domom,barokový stĺp – Immaculata uprostred Mariánskeho námestia, z novších stavieb Finančný palác, bývalá Bacherova vila a budova pošty, Reprezentačný dom (mestské divadlo) a ďalšie.
Žilinská mestská kniha
Žilinská mestská kniha je najstaršou a najvýznamnejšou jazykovou a právnou pamiatkou Slovenska a má stredoeurópsky význam. Nachádza sa v nej najstarší knižný zápis v slovenskom jazyku na území Slovenska z roku 1451. Kniha je z rokov 1378–1561 je významná jazyková a právna pamiatka Slovenska. Kniha, ktorá obsahuje 149 popísaných listov, je rukopisnou pamiatkou viazanou v koženej väzbe z 15. storočia. V roku 1988 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Kniha je podľa obsahu rozdelená na tri časti. Prvá obsahuje nemecky písaný prepis magdeburského práva kráľovského mesta Krupina z roku 1378, druhá jeho prepis do slovenčiny z roku 1473 a tretia, rozsahovo najväčšia, zápisy o prevodoch majetku a súkromnoprávne zápisy z rokov 1380 – 1524, nesúvisle pokračujúce až do roku 1561. V poslednej časti sa nachádza veľa vtedajších hovorových prvkov zo Žiliny a okolia.
Žilinský hrad
Hrad v Žiline, ktorého pozostatky sa našli v roku 2008 už reálne neexistuje. Prvá zachovalá písomná zmienka o hrade je z roku 1318, keď bol hrad vo vlastníctve Matúša Čáka Trenčianskeho. Naposledy bol hrad písomne spomínaný v roku 1457. Zanikol v 15. storočí.
Až na prelome mája a júna 2008 sa počas archeologického prieskumu objavili pozostatky Žilinského hradu. Zvyšky kamennej veže sa našli vedľa Katedrály Najsvätejšej Trojice (Farských schodov) v centre mesta. Podľa vedúceho výskumu Jozefa Hošša išlo o najvýznamnejší súčasný objav v Žiline, ktorý prepíše jej dejiny. Veža s vnútorným priemerom 8 m a vonkajším 14 m mala výšku okolo 20 metrov. Išlo pravdepodobne o obrannú vežu z 13. storočia. Veža by sa rozmermi zhodovala s vežou na Budatínskom hrade.
Hrad bol ukrytý do novej budovy obchodného centra. Pre jeho výstavbu bola 12. júla 2008 zničená pamiatkovo chránená budova starej fary. Tieto kroky pobúrili verejnosť a ministerstvo kultúry, ktoré ju vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku. Ministerstvo podalo trestné oznámenie.
Kostol sv. Štefana kráľa
Kostolík sv. Štefana kráľa je najstaršou pamiatkou na území Žiliny, ktorá sa zachovala. Nachádza sa na Závodskej ceste v časti Rudiny. Podľa povesti ho dal postaviť kráľ Štefan I. na počesť víťazstva v bitke proti poľskému kráľovi Boleslavovi Chrabrému. V skutočnosti bol postavený v neskororománskom slohu približne v rokoch 1200 – 1230. Bol centrom osád, ktoré existovali v jeho okolí v priebehu 13. storočia.
Kostol sa po prvýkrát spomína v roku 1429 v Žilinskej knihe. Počas siedmich storočí sa jeho vzhľad kostola podstatne nezmenil, iba veľká baroková prestavba v roku 1762 spôsobila, že loď dostala nový výraz. Kostol je obohnaný hradbami s dvoma baštami a vstupnou bránou. Kostolík aj areál sú v pomerne dobrom stave. Sú prístupné počas bohoslužieb a kultúrnych podujatí, alebo na objednávku. V noci je osvetlený.
Čítajte tiež:
FOTO: Obrovský úspech žilinskej architektúry: Vyhrali sme jednu z kategórii!
