Pôvodné mená našich dedín vás dostanú: Kewporuba ešte ako tak, ale Poccessia Lwcha je víťaz :)
Niektoré mená, pod ktorými poznáme dedinky okolo Žiliny dnes, sa formovali stáročia. Pôvodné krkolomné názvy často nič nehovoria ani samotným obyvateľom. Pozrite, ako sa známe dediny volali kedysi a ako ich názvy vznikli.
Názov vďaka koňom
Obec Konská vznikla ako poddanská služobnícka osada, ktorá sa špecializovala na chov koní a podľa pôvodného zamestnania svojich obyvateľov – koniarov (špeciálna skupina kráľových služobníkov) dostala pomenovanie. Stredisko chovu koní mohlo mať pôvodne názov Konská lúka vo význame ohradeného priestoru pre chov koní. Koniarska tradícia tu pretrvávala stáročia. V Konskej bol aj žrebčín Lietavského hradu.
Vznikla na porúbanej hore
Kamenná Poruba. Obec je písomne doložená v roku 1511 ako Kewporuba (maďarsky kö = kameň) a 1598 ako Kamenná Poruba. Pomenovanie získala vďaka tomu, že vznikla vo vyklčovanej – porúbanej hore na kamenistej pôde.
Kuneraz aj Konerád
Kunerád. Mohol vzniknúť ako služobnícka osada s chovom bravov. Slovo „kuneraz“ s významom brav je doložené v Žilinskej knihe z roku 1473. Názov obce môže mať tiež pôvod v osobnom mene Konerád ako rovnomenný vrch (248 m) pri Plášťovciach, doložený už v roku 1331 a 1478. V tomto prípade pomenovanie môže byť odvodené od slova kôň a môže mať súvis s Konskou.
Názov asi označoval lokalitu
Lutiše. V prvej písomnej zmienke obce, v kráľovskej darovacej listine pre Juraja a Ladislava z Hatnej z roku 1438, sa spomína „Vrcholište,“ čo by mohlo označovať práve lokalitu tejto obce. Presnejšie údaje o Lutišiach sa dozvedáme až z urbaru v roku 1662, kde sa spomína pod menom „Litisse.“ Názvy obce v jednotlivých rokoch: 1773 – Litisse, 1863 – Litisje, 1907 – Lotos, 1927 – Lutiše – tento názov sa používa dodnes.
Uvádzala sa s prívlastkom
Nezbudská Lúčka. Obec sa spomína po prvýkrát v roku 1439 ako VAPENA LUCSKA a v roku 1511 ako POCCESSIA LWCHA. Jej vznik bol spätý s výrobou vápna na stavebné účely Starého hradu i Strečna, panských, cirkevných, neskôr i meštianskych murovaných objektov v blízkom i vzdialenejšom okolí. Preto sa v roku 1439 uvádza s prívlastkom Vápenná. Aj dnes je v chotári obce názov Za vápenye, kde sa pálilo vápno.
Názov podľa lesa
Rajecká Lesná. Vzhľadom na to, že v urbárskom súpise Lietavského panstva z roku 1393 Frivald ešte nie je uvedený, vznik obce možno datovať medzi roky 1393 –1413. Názov obce vznikol z nemeckého názvu FREIWALD, čo znamená slobodný les alebo voľný les. Dá sa pod tým rozumieť les ešte nezaujatý kolonistami, prípadne aj les, od ktorého nebolo treba platiť nijaké poplatky.
Kedysi aj Veľký Svederník
Svederník po prvý raz spomína v zemepanských archívoch roku 1321. V tom čase mal názov „Zederne“ a patril barónskej rodine Szúlovských. O niekoľko rokov neskôr sa názov zmenil na „Zedernek“ a majiteľom bol zemepán Szúnyog, vlastník Budatínskeho panstva. Názov dediny sa ďalej menil. V roku 1439 sa vyskytuje názov „Szwedernyk“ a roku 1522 sa v urbariálnych spisoch nachádza meno „Nagyszvederik,“ čiže Veľký Svederník. Názvom „Kisszvedernik“ či malý Svederník sa označovala blízka osada – dnešný Keblov.
Turie, alebo tri dvory
Turie (titulná foto). Terajšie meno obce Turo latinsky „Turicz“ alebo aj „Taurycz“ sa spomína už v roku 1386. Ale v zázname z roku 1416 sa už spomínajú „tri dvory (tri kúrie)“ zemanské, podľa ktorých sa obec až od roku 1930 volala „Turo tri dvory“. Na terajší názov Turie bola premenovaná v roku 1949.
Foto: wikipedia.sk
Zdroj: wikipedia.sk, lutise.sk, obeckunerad.sk, obeckonska.info, rajeckalesna.info, svedernik.info