Pivkári, prídete si na svoje: Ako sa kedysi v Žiline varil zlatistý mok
Aj vy sa radíte medzi tých, čo si obľúbili popíjanie zlatistého moku? Tento nápoj je úzko spätý aj s našim mestom. Žilinské pivo bolo dokonca kedysi tak chýrne, že z neho palatin poslal do Prešporku.
Mesto Žilina najprv nemalo právo variť pivo. Toto právo mali len majitelia tých domov v meste, na ktoré sa toto právo vzťahovalo. Najstaršie zachované účtovné záznamy o hospodárení mestskej sladovne pochádzajú z roku 1631. Z toho istého roku pochádza i údaj o poplatkoch za varenie piva, ktoré vyberal mestský úradník nazývaný mladší kuchynský, a to v čiastke 156 zlatých od roku 1681.
V budove radnice aj v mestskom dome
Budova mestského pivovaru bola postavená v 17. storočí. Právo variť v ňom mali len žilinskí mešťania, ktorí ale museli mať murované domy. V istom ročnom období nazývanom frajunk (z nemčiny frei) mali právo toto pivo čapovať a predávať. Právo variť pivo v tomto období malo 147 žilinských mešťanov. Majitelia chalúp na predmestí Žiliny si toto právo chceli tiež prisvojiť, avšak súdny spor začatý v roku 1773 prehrali. Najväčší rozsah hospodárskej činnosti žilinskej mestskej sladovne nastal v 1. polovici 18. storočia. „Mesto prevádzkovalo činnosť pivovaru, v 19. storočí ho dávalo do nájmu. Mesto predávalo toto pivo v budove radnice i mestskom dome na rínku (č.31). Aj v samotnom pivovare sa pivo čapovalo,“ dopĺňa dejiny vychýreného piva zo Žiliny historik Peter Štanský.
Povestné žilinské pivo
Pivo bolo dobrej kvality, dokonca uhorská štatistika z roku 1837 ho charakterizovala ako povestné, varené z miestneho jačmeňa.
„Aj časopis Obzor v roku 1869 písal, že "pivo i pečivo žilinské široko ďaleko veľkej chvály a obľuby používalo.“ Pivo sa dávalo významným návštevám, zemepánom Strečnianskeho panstva, ale i remeselníkom, pracujúcich pre potreby mesta. Pivovar bol poškodený pri zemetrasení v roku 1858, opravili ho podľa projektu architekta J.B.Klemensa, ktorý vtedy býval a učil v Žiline," vysvetľuje historik.
Pivovar neskôr kúpil žilinský bankár R. Szél, ale novú budovu miesto pivovaru postavil jeho zať Ring. Dom možno ako jediný mal na plochej streche záhradu.
Po roku 1920 v svahu tesne nad pivovarom vyrástla Balustráda. V tých časoch sa v časti starého pivovaru nachádzalo klampiarstvo a stolárska dielňa Jozefa Ďungela. Schátralú budovu nefungujúceho pivovaru, ktorá bránila pohľadom na novopostavenú impozantnú žilinskú Balustrádu a pritom siahala temer do polovice novovybudovanej prudko stúpajúcej Novej ulice (dnešné Farské schody), okolo roku 1925 zbúrali.
Na záver ešte pripájame útržky o žilinskom pive z diela od Alexandra Lombardiniho Stručný dejepis slobodného mesta Žilina z roku 1847:
Rok 1651: Žilinské pivo bolo tak chýrné, že z neho palatin poslal do Prešporku (zástupca kráľa – najvyšší úradník Uhorska, pozn.red.)
Rok 1658: Palatin prosil Žilincov, aby mu 300 veder (urna) piva poslali.
Rok 1771: Mesto Žilina nepožívalo právo sladenia piva, ale len isté domy, ku ktorým to právo patrilo.
Rok 1773: Chalupníci preto pravotu zdvihli, ale boli odstránení.
Rok 1818: Dňa 23. februára panstvo predáva pivo a pálené.
Rok 1858: Veľké zemetrasenie
Nazrite do priloženej galérie. Titulná fotografia: Miesto pivovaru bola postavená táto budova v roku 1925, tú v roku 1944 asanovali.
Foto: Archív Petra Štanského
