Patrik Groma nielen o Žiline: Ľudia sa kastujú viac ako v minulosti

Foto: Soňa Vanovčanová

Narodil sa v Liptove, no ako sám hovorí, Žilina je jeho mestom – v nej vyrástol, založil si rodinu, tu býva i pracuje. Má rád priestor, ktorý ho obklopuje a atmosféru prostredia, ktoré vytvára komunita navôkol.
Úlohou samosprávy je podľa neho vrátiť do mesta „genius loci“ – atmosféru, teda to čo bolo v minulosti dobré. Aby ľudia opäť našli ducha, ktorý sa zo Žiliny pod vplyvom zmien vytratil a aby to, čo je len zabudnuté sa úplne nestratilo.
Svoj voľný čas vkladá aj do výskumu v rámci dejín mesta. Je spoluautorom troch prezentačných publikácií Genius loci (2013), Žilina vo svetle lámp (2015) a Stratená Žilina 1 (2017).
Prinášame vám neformálny rozhovor s úspešným komunálnym politikom a podnikateľom Patrikom Gromom.

Považujete sa za Žilinčana?

Áno, napriek tomu, že som sa v Žiline nenarodil. Narodil som sa v Liptove, no od 3 rokov žijem v Žiline. Tu som chodil do jaslí, do materskej školy, na základnú… Som Vlčinčiar. V podstate som tam vyrastal medzi blokmi Tulská a Slovanská cesta. A potom neskôr na Tatranskej.

Čo vám na sídlisku chýba? Čo by ste rád zmenili?

Chceme oživiť šport, športového ducha, ktorý tu kedysi bol.

V „medziblokoch“ sa hrávali rôzne turnaje, napríklad hokej. Chceli by sme každý týždeň ako napadne sneh vyzývať ľudí a skúšať to aj na iných sídliskách.

Radi by sme začali meniť život na sídlisku ku aktívnejšiemu. Nielen ku športu.. a nielen o tom rozprávať, čo je potrebné a koľko na to treba peňazí. Poďme to spoločne robiť. V minulosti nás museli rodičia ťahať domov z tých sídlisk, to už teraz neplatí.

Komunita ešte v 80. rokoch na Vlčincoch fungovala, formovala sa… Kedy prišiel ten zlom?

Zrejme po revolúcii. Spoločnosť sa začala správať ešte viac konzumne, a takýmto spôsobom si vyberá svoju daň.

Sú určité rozdiely medzi ľuďmi, či ekonomické, sociálne, etnické a spoločenské. Ľudia sa viac kastujú ako v minulosti.

Čo máte v Žiline najradšej?

Najradšej mám ten priestor, ktorý ma obklopuje. Každé miesto je niečím čarovné. Tým, že sme Žilinčania a máme ho radi, tak sa oň staráme, rozvíjame a chceme ho urobiť taký, aby nám ho všetci závideli.

Ktoré to miesto je teda pre vás to naj?

Najlepšie miesto je doma. Keď som s rodinou, mám atmosféru bezpečnosti, spolupatričnosti. Tá rodina ma vypočuje, keď je mi zle, vie sa so mnou zaradovať aj smútiť.

Vždy ste chceli byť politikom, resp. kde nastal ten zlom?

Kde nastal ten zlom? Každého sa dotýkajú verejné problémy…

Začal som podnikať už na gymnáziu, mal som živnosť a snažil som sa zarobiť si. Bol som ešte veľmi naivný a začal som sa stretávať s verejnou správou. Keď som videl tie problémy, začalo ma to trápiť…

Ak človek podniká v pešej zóne v meste, kde sú problémy napríklad s parkovaním, tak sú aj návrhy na ich riešenia, ktoré potom chceme presadzovať. V roku 2002 som sa rozhodol, že idem kandidovať za poslanca MZ, mal som vtedy 28 rokov.

Čo Vám dáva politika?

Veľa som sa naučil. Som skúsenejší z hľadiska ekonómie, manažmentu, stretávam sa s množstvom ľudí, za tie roky som spoznal množstvo zaujímavých ľudí. Veľa som cestoval, vytvárali sme zaujímavé funkčné i vnemové projekty.

Ako trávite voľný čas, ak sa nejaký nájde?

V prvom rade je to rodina, a potom druhý taký relax je pre mňa fyzická práca. Mám malú farmu, kde chovám ovečky, takže si dám gumáky, idem im vyčistiť, strihám ich a hlavne pri takejto práci zabudnem na stres. Mám tam aj ovocné stromy, je to malá farmička… Ovečky chováme skôr pre radosť..

Čo plánujete do budúcnosti?

Rozšíriť rodinu o ďalších členov. Zatiaľ mám jednu malú dcérku.

A v rámci práce?

Ešte urobiť niečo dobré v politike pre komunitu a profesne robiť aj niečo čo ma teší, napríklad história. Baví ma písanie kníh, čiže mám v hlave ďalšie nápady…

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia