Na horách aj v oceáne: Šport očami Žilinčana Erika Butoru (29)
Žilinčan Erik Butora (29) je človek, ktorý disponuje aktívnym duchom. Aj napriek jeho mladému veku už zažil poriadny kus sveta. O tom, že neexistuje krajšia motivácia pre cestovanie, ako spájať nové destinácie so športom, nám prezradil v našom rozhovore.
K oceánu sa niektorí z nás chodia odreagovať na dovolenky. V najlepšom prípade raz do roka, iní sa boja vytiahnuť päty z domova aj celý život. Svet je však plný nekonečných možností. A niekedy je potrebné spraviť ku šťastiu len pár krôčikov. Napríklad aj do našej Malej Fatry. Človek si v horách uvoľní dušu a rozprestrie krídla – pre nás sú totiž hory slovenským oceánom. O tom, prečo to tak je, nám v rozhovore prezradil milovník športu Žilinčan Erik Butora.
Ako si sa dostal ku športu?
Viedla ma k nemu od malého prcka hlavne moja mamča. Dala mi základný podnet k tomu, aby sa môj život uberal týmto smerom. Som jej za to veľmi vďačný, pretože ho mám celkom rád. :)
Čo ťa vždy pri ňom motivuje?
Motivuje ma, že musím prekonávať samého seba…
Aké športy si vyskúšal?
Do jedenástich som skúsil všetko možné. Potom som začal plávať a pri plávaní som súťažne ostal až do vysokej školy, tiež zameranej na šport. Stále viac a viac však do mojej plaveckej kariéry začal zasahovať snowboarding a láska k horám. V porovnaní s plávaním mi hory ponúkali neskutočnú voľnosť. Počas zimy bola moja školská dochádzka dosť mizivá. :) Pre zábavu si rád zahrám beach volleybal alebo tenis. Keď som mal 22 rokov, okúsil som surfing a ten zmenil môj život…
Čo ti dáva šport?
Asi všetko, neviem si bez neho predstaviť život. Vytvára mi priestor na sebarealizáciu, ktorá ma napĺňa a na oplátku sa dobre cítim. Mám osobne vyskúšané, že hlava vládze len toľko, koľko aj telo a asi každý sa cíti lepšie, keď je takpovediac fit. Ako hovorí aj najznámejší český pornoherec Robert Rosenberg: „V zdravom tele, zdravý duch!“ Asi na tom niečo bude (smiech).
Akú úlohu zohráva v tvojom živote adrenalín?
Adrenalín v živote aj v športe vyhľadávam. Pridáva na intenzite prežitého!
Čo pre teba znamená spojenie cestovania a športu?
Ideálna kombinácia. :)
Ktoré krajiny si navštívil?
Kvôli horám som navštívil iba Alpy, Nórsko, Nový Zéland a Nepál. Posledných 7 rokov som sa snažil čo najviac času stráviť pri oceáne a surfovať. Začal som v Portugalsku, kde som prvé štyri roky aj sezónne žil, popri tom som príležitostne preskumával okolité pobrežie ako Francúzsko, Španielsko a Maroko. „Nechuť“ z večného navliekania neoprénu ma zlákala najprv do Karibiku, neskôr do Austrálie a popri tej sa mi podarilo precestovať aj okolité surferské raje ako Indonéziu, Papuu a najväčší raj na Zemi – Francúzsku Polynéziu. Naposledy to bola Srí Lanka a teraz sa chystám do Kostariky, láka ma Centrálna Amerika. Vlny vás môžu pritiahnuť do tých najrôznejších kútov sveta, cez exotické ostrovy, púšte, až po krajiny večného snehu… Záleží len na vkuse.
Surfing teda miluješ zo všetkého najviac… Prečo?
Pretože nie je len športom, ale aj životným štýlom. Poskytuje úplnú slobodu a závislosť len na prírode. Kúpite si dosku a stačí len chcieť… Pri dobrom zdraví si ho človek môže užívať po celý život. Vo vode stretnete najrôznejších ľudí- od hippisáka žijúceho na pláži, až po daňových úradníkov, od malých detí až po šedivých deduškov. Avšak u každého je rovnakou vášňou práve nadšenie zistiť, aká bude jeho ďalšia vlna. Pocit z jazdenia na vlne sa nedá opísať. Keď si to raz zamilujete, len tak ľahko sa vás to nepustí. Na oceáne je úžasné to, že je živý. Tá istá pláž ponúka každý deň iné vlny.
Dá sa k nemu prirovnať niečo, čo nájdeme aj u nás?
Jediné, pri čom cítim niečo podobné, je pobyt na horách. Spoznal som ich hlavne cez snowboarding a momentálne cez horolezectvo. Hory dajú človeku pocítiť, aký je malý a tým dávajú priestor na sebapoznanie. Vyžadujú opatrnosť, veľký rešpekt, odvahu, pevnú vôľu, odhodlanie, človek sa do nich naozaj chodí učiť. Tam hore sa veľmi ľahko zabúdajú problémy bežného života. Nepoznám iné miesto, ktoré by na mňa pôsobilo viac oslobodzujúco. Človek tam cíti, že skutočne žije.
Zažil si niekedy hraničné situácie?
V horách je človek stále v strehu, okrem svojich vlastných schopností musí myslieť aj na nebezpečie, ktorému sa skúsenosťami dá iba čiastočne vyhnúť. Lavíny, búrky alebo padajúci kameň – to človek neovplyvní. Aj tomu najskúsenejšiemu sa môže stať, že sa ocitne v nepravý čas na nesprávnom mieste.
…A v oceáne?
Oceán má úžasnú energiu. Keď ma pomelie veľká vlna, skoro vždy cítim, akoby som mal zomrieť. Väčšinou sa nič nestane, paradoxne som si vždy ublížil iba z neopatrnosti na malých vlnkách. :) Našťastie žiadna z hraničných situácií, do ktorých som sa dostal neskončila tak, aby sa nad ňou večer pri pive nedalo pousmiať. Hlavne je dôležité sa z nich poučiť!
Aké sú tvoje obľúbené mottá?
Kto nemá jazvy, jazdí pod svoje možnosti- to je dosť trefné (smiech). A veľmi sa mi páči výrok: Dávaj pozor na svoje sny, pretože všetko, po čom túžiš, sa ti splní úbožiak… (smiech) Zhruba 10 rokov dozadu som mal v telefóne ako privítanie zo srandy vetu: „Presne toto je to stastie, ty debil!“ Napísal som ju tam potom, ako som dočítal článok o tom ako si ľudia stále hovoria, že keď ešte TOTO spravím, dokončím, zarobím, bude konečne dobre a v takomto stratenom kruhu fungujú aj celý život… Bez toho, aby si užívali to, čo je práve teraz. V tej dobe som si vôbec neuvedomoval, aká je to obrovská pravda.
Čo chceš ešte v živote zažiť?
Bude ťažké sa jedného dňa rozhodnúť, či sa raz usadiť pod horami alebo pri oceáne. Čo sa týka cestovania, s jedlom rastie chuť! Keď začne človek spoznávať iné krajiny, túžil by vidieť celý svet. No žiť na cestách, to nie je ako ísť na dovolenku. Dakedy mám pocit, že už toho bolo aj dosť, ale potom sa vždy nájde ešte nejaká destinácia, ktorú by som chcel vidieť a zažiť. Hlavne nech zdravíčko slúži, ostatné je vo hviezdach…
Čítajte tiež:
Žilinčanka, ktorej môžeme mnohí len závidieť: Zuzana (27) cestuje po exotických rajoch nášho sveta
