Mravce pod perinou i v topánkach: Aj taký býval Zelený štvrok pri Žiline

Na Zelený štvrtok utíchli kostolné zvony až do Bielej soboty. Po dedine namiesto toho chodili chlapci s rapkáčmi, ktorými vyháňali z dvorov hmyz a hlodavce. Nuž.. niekde ten hmyz aj prinášali. Viete prečo?

Soňa Vanovčanová

Zelený štvrtok je v okolí Žiliny spájaný nielen s kresťanskými, ale aj s ľudovými zvykmi. Tie sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú.

V minulosti bol Zelený štvrtok v Čičmanoch prvým dňom výhonu dobytka na pašu, varili sa „zelené“ jedlá a v kostoloch utíchli zvony. Namiesto zvonenia chodievali počas veľkonočného trojdnia po obciach pri Žiline chlapci s rapkáčmi. Okrem toho, že rapkanie nahrádzalo kostolné zvony, nepríjemný zvuk mal vyháňať z dvorov hlodavce a hmyz.

Mravce ale boli v niektorých obciach Rajeckej doliny vítané.

Ako uviedol pamätník z Rajeckej Lesnej Filip Lietavec (75), na Zelený štvrtok chlapci roznášali po domoch lesné mravce ešte v 60. – 70. rokoch minulého storočia, potom zvyk zanikol. „Ráno sa chodievalo do doliny s vozom, kde sa nabrali lopatou do vriec mravce,“ povedal nám Filip Lietavec a pokračoval, že potom ich chlapci nosili do domov, kde mali dievky. Tam ich hádzali okolo dverí, po izbe a keď domáci nechceli otvoriť, tak aj do topánok, ak boli vonku. „U tých Hujvoch nechceli otvoriť dvere do izby, tak sme im dali mravcov do trúby,“ spomína s úsmevom Šimon Trsťan (88).

Keď však domáci otvorili, hodili chlapci mravce po izbe a dievkam aj pod perinu.

Za to, že chlapci – mravčiari priniesli do domácnosti mravce, dostávali vajíčka. „Protivnej dievke, keď nechcela otvoriť, ich nasypali aj pod prah domu. Ak však mládenci niektorú domácnosť s mravcami obišli, bola to hanba a urážka. Ľudia do takejto domácnosti potom nechodili radi,“ rozprávala Štefánia Rolinčinová († 93).

Zo zvyšných mravcov potom chlapci vysypali pred kostolom kríž (FOTO). „Už v stredu večer sa pripravovala záhradka do dosiek, lebo vo štvrtok už musela byť pripravená,“ prízvukoval Filip Lietavec.

Ako vysvetlila etnologička Júlia Marcinová, mravce v ľudových poverách znamenali hojnosť a pracovitosť. Nosenie mravcov a obsýpanie domov nimi teda malo zabezpečiť gazdovstvu želateľnú hospodársku prosperitu. Dievkam dávali mravce do postele preto, aby neboli lenivé a mali veľa pytačov. „Ľudia potom radi navštevovali takéto domy, pretože symbolizovali šťastie a dostatok," doplnila etnologička.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame