Ľudia ako my
Sú jednoduchí, ale ich vnútro je čisté a srdce otvorené a preto my, ktorým nám bolo dopriate zdravie, zbúrajme predsudky a otvorme im svoju náruč.
Nežime vedľa nich, ale ruka v ruke s nimi. Presne v tomto duchu sa nieslo popoludňajšie stretnutie detí s telesným a mentálnym postihnutím, ktoré pod názvom Deň krivých zrkadiel pripravilo vedenie Špeciálnej základnej školy v spolupráci s OZ Na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Dolnom Kubíne.
,,Ako máte možnosť vidieť, ide nám v prvom rade o to, aby aj deti s neľahkým životným osudom trávili čas zmysluplne, pričom akékoľvek snahy, týkajúce sa získavania finančných prostriedkov prostredníctvom utrpenia týchto detí odmietam“ dodáva na margo celej akcie organizátorka.
Zdá sa, že akcia svoj účel predsa len splnila, čoho dôkazom boli samotné deti, ktoré sa veľmi aktívne zapájali do všetkých aktivít. Po úvodnom tančeku mi do oka padol Maťo, ktorý svoju výtvarnú plochu venoval autám, ktoré kreslil za pomoci šablón. Od Maťa viedli moje kroky k hrnčiarskemu kruhu, ktorý som si priznám sa netrúfol vyskúšať. Zato deťom to išlo dobre. Nemohol som obísť ani nádejné skryté spevácke talenty. Trojica chlapcov brilantne zaspievala niekoľko aktuálnych hitov, z repertoáru našich najznámejších kapiel, za čo si okrem potlesku vyslúžili aj sladkú odmenu, ktorú však napokon dostali všetci.
Cestou domou ma napadlo, že si ani neuvedomujeme, že radosť zo života nám môže priniesť, aj taká maličkosť akou je obyčajný cukrík, z ktorého sa vedia deti s hendikepom tešiť. Vzápätí mi napadla otázka, či nie je najvyšší čas pouvažovať nad zmenou životných hodnôt?
Autor: Boris Hrudál
