Buchtožrúti či havkáči: Poznáte prezývky obyvateľov dedín okolo Žiliny?
Každá obec je niečím špecifická. Či už svojou rázovitou polohou alebo naturelom miestnych obyvateľov. A tým na základe rôznych vlastností či zvláštností prischli väčšinou posmešné prezývky.
Fakty o dedine v okrese Žilina, ktoré pozná málokto: Viete, kto sú handrbuľci?
Prezývky, ktorými sa titulujú obyvatelia blízkych či susediacich obcí sú rôzne. U niektorých už nevieme určiť, z čoho vznikli, iné sú čitateľné a zrozumiteľné.
Prudkí, no i mĺkvi ako mrena
Obyvateľov Porúbky volali v minulosti vranári, v Kamennej Porube sú zas buchtožrúti. Keďže v Ďurčinej sa chovalo veľké množstvo psov, vyslúžili si prezývku havkáči. V Stránskom bývali sokolíci, Kuneradcov prezývali bohašáci a novšie partizáni. V Poluvsí bývali medvedzi a v Jasenovom zasa krkavci. Kľačanom prischla prezývka po rybe, volali ich mrenári.
Rajec je zas dodnes mestečkom, ktorého obyvateľov prezývajú kožkármi, pretože v minulosti sa v meste spracúvalo veľké množstvo koží. Od remesla získali prezývku aj Čičmanci, ktorých dodnes volajú papučiari podľa vychýrených čičmianskych papúč, ktoré sa v obci vyrábali. Veľkočerňanci boli hurtoši, čo zodpovedá prudkej povahe a Frivalďania (Rajecká Lesná) sú zasa brajnári, podľa ich kaše, ktorú volajú braj.
Čakali, kým žaby vylezú po zime
V Zbyňove bývali slimáci, ktorých obyvatelia v minulosti aj konzumovali. Obyvateľov Šuje v minulosti zasa prezývali žabiarmi, pretože chytali žaby, ktorých bývalo v mokrinách okolo obce nadostač a zároveň boli súčasťou tradičného jedálnička.
Ako sa uvádza na stránkach obce Šuja, Šujanci v minulosti zvykli koncom marca chytať žaby, ktoré vyliezali po zimnom spánku z močarísk. Chytali však len samčeky, z ktorých odriezali zadné nohy, tie zlúpili z kože a upravovali na viacero spôsobov.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info zo ŽILINY a okolia